Keď chcete prežiť Božiu prítomnosť, nepomôže vám k tomu ani to, keby prišiel ten najduchovnejší a najobdarovanejší človek na tejto zemi, ktorý sa s Bohom rozpráva 24hodín denne – 7dní v týždni. Človek je Bohom navrhnutý tak, že dokáže úspešne odfiltrovať a „správne“ si vysvetliť všetko, teda aj Božiu prítomnosť ako Jeho neprítomnosť a naopak.
Je preto mylné si myslieť, že len samotná prítomnosť na nejakej akcií, kde príde špeciálny hosť s vami zalomcuje a privedie vás k Bohu tak blízko, že vás to zaručene zmení a privedie k šťastnému životu. Tento pohľad sa často vyskytuje aj medzi veriacimi kresťanmi a je to zrejme vedľajší produkt toho, že žijeme v tomto svete. Kresťan potom častokrát odchádza nenaplnený Božím zjavením aj keď je tam prítomné a naopak. Čo je potom tá správna príprava na stretnutie sa s Božím konajúcim Duchom?
My sme si v piatok 17.02.2017 pozvali hosťa. Volá sa Ján Polóny a je to človek, ktorý žije už mnoho rokov aktívnym kresťanským životom a to so všetkým čo k tomu patrí. Má mnoho dobrý ale aj zlých skúseností. Dobrých s Bohom a zlých sám so sebou ako s hriešnikom. Pozvali sme ho nie kvôli tomu, že je nejaký levitujúci (vznášajúci sa) človek, ktorý vidí všetky Božie tajomstvá. Pozvali sme ho, aby sa s nami podelil o jeho svedectvo. Téma bola jasná: Rodina a osobný vzťah s Bohom.
Ale späť k otázke, ktorú som si položil ešte pred predstavením nášho piatkového hosťa. Aká je tá správna príprava na Božiu prítomnosť? Je zrejmé, že hosť je možno dôležitý, pretože so sebou vždy prinesie isté posolstvo a čím je to posolstvo bližšie k biblickým pravdám, tým môžeme byť viacej sústredení na jeho vstrebanie. Nie je to ale všetko. To najdôležitejšie pre úspešné prijatie Božieho požehnania kdekoľvek sa nachádzame je naša vlastná pripravenosť na Jeho konanie. Keď sa niekde túžime stretnúť s Božím Duchom, musíme sa najprv rozhodnúť, či to bude iba také „spotrebiteľské“ alebo nie. Buď tam prídem a nech ma farár prípadne iný vedúci baví alebo prídem a donesiem tam sám kúsok Božieho Ducha so sebou. Či prídem aby som bol obslúžený, alebo aby som slúžil iným. Či prídem brať alebo dávať. Ako vo všetkom, tak aj v tomto by nám mal byť vzorom náš Pán Ježiš, ktorý hovorí: Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. Mt 20, 28 A keďže blahoslavenejšie je dávať ako brať (Sk 20, 35), postoj konzumenta určite viac ochudobňuje ako obohacuje. Možno preto sme často-krát takí nenaplnení tým, čo sa v cirkvi deje. Máme spoločné stretnutia ale ako keby sme potom z toho nič nemali a odchádzame prázdni.
V piatok nám ale bolo dobre. Pán nám zjavil množstvo zaujímavých myšlienok, nad ktorými sa oplatí popremýšľať. Počuli sme veľa Božieho Slova vhodne umiestneného v kontexte života človeka a už záležalo iba na našej príprave, či sme to prijali alebo nie. Po skončení nám brat Peťo so svojou družinou pripravili chutné langoše, ktoré sme si spolu vychutnali a nakoniec všetko skončilo niečo pred deviatou.
Vďaka Pane za takéto akcie, pretože nech sme už akí sme, Ty si vždy pripravený byť na nich prítomný a slúžiť nám svojím pokojom, svojou láskou a nakoniec aj svojím usvedčujúcim prstom. Uč nás byť Pane takými istými. Ďakujem ti za skvelých bratov a sestry, ktorých si nám v spoločenstve dal a napriek tomu, že máme ešte všetci množstvo chýb, trpezlivo navštevuješ naše zhromaždenia a konáš svoje dielo. Prosím Ťa povzbudzuj malomyseľných a ustráchaných, napomínaj sebavedomých a smelokráčajúcich a napĺňaj Tebaočakávajúcich svojim pokojom, svojou múdrosťou a láskou. Nech sa takto deje medzi nami všetkými. AMEN!
.: Autor: Martin Drienovský
