Krásny deň, dobre naladení bratia a sestry, super predpoveď počasia – to všetko pre rodinne založených ľudí vytvára optimálny priestor pre plánovanie vychádzky do prírody. Už len kam a presne kedy, to je otázka. V našom prípade sme sa už po ďalšom preložení rozhodli, že tento mesiac si vyrazíme do Laskomerskej doliny.
Stretli sme sa pred farou, kde sme nasadli na trolejbus a vyrazili smerom nová nemocnica. Po dorazení na miesto sa ešte pripojili Ďurošovci a Slobodovci a vybrali sme sa smerom na kopec. Deti si v tomto momente ešte nevšímali, že idú kopca, a preto sme si aj my rodičia mohli vychutnávať ten krásny výhľad na juhozápadnú časť našej Bystrice.
Keď sme sa dostali na druhú stranu kopca, teda do Laskomerskej doliny, obrátili sme sa na jej horný koniec. Kráčali sme popri informačných tabuliach, popri záhradkách, popri rekreujúcich sa koscoch, ale hlavne sme šli popri potoku. Potok je z nejakého špeciálneho dôvodu veľmi zaujímavý pre deti. Sám som prežíval úžasné chvíle v detstve, keď som sa mohol bosý prechádzať po potoku a špliechať sa s bratom alebo niekým, kto bol nablízku. Teraz ma to už do potoka veľmi nelákalo, ba ma to celkom stresovalo, keď náš malý Dávidko chodil tesne popri ňom a pri každom jeho hode kameňa do čistučkej vody som mal pocit, že sa popritom ešte aj jedným očkom pozrie na svoj obraz na hladine potoka, aby sa trocha upravil. No tu sa stala prechádzka trocha náročnejšia, hlavne pre nás rodičov malých detí. Napriek tomu sme ale udržiavali družnú debatu a nejak prežili tú cestu hore aj dole. Na začiatku doliny od mesta sme sa všetci pomodlili a zaspievali nášmu Pánovi chválu. Deti už boli unavené, a teda nech Pán posúdi, komu spievali ony, ale verím, že sa k nám Pán úplne neotočil chrbtom, keď sme tam tak spievali. Nuž „len tak si zaspievať“ a „spievať“ chválu nášmu Bohu je predsa len rozdiel, a to, čo sa nám stalo tam pod mostom na Medenom Hámri, sa nám veľmi rýchlo môže stať aj v kostole, keď sme unavení po sledovaní super filmu dlho do noci. Nie je to nereálne. Život s Pánom nás učí, aby sme sa na každé stretnutie s Ním dôkladne pripravili. To je jedno, či sme na prechádzke, alebo v zhromaždení v kostole alebo v zborovej miestnosti. Boh je všade rovnaký a nikdy nemá rád prázdne reči a náboženské pózy. Toto, čo píšem, je zamyslenie pre nás všetkých, ktorí chodíme do kostola alebo do iných kresťanských zhromaždení. Platí to samozrejme aj na takých miestach ako je jarná vychádzka, lebo ani tam to nebolo vždy úplne také, aké by malo byť. Nuž, nech Pán posúdi...
Ďakujem, Hospodine, za čas s Tebou, s bratmi a sestrami z nášho kresťanského cirkevného zboru v Radvani na tejto vychádzke. Prosím o milosť, keď máme niekedy prázdne reči a nechodíme pripravení na stretnutia s Tebou. Ty si dobrý Boh a my chceme očakávať na Teba každú chvíľu, tak nám pomáhaj, aby sme v tom aj vydržali. AMEN!
.: Autor: Martin Drienovský
