V sobotu 24. 3. 2018 sme sa opäť stretli, aby sme sa spolu na prvej jarnej prechádzke potešili po dlhej zime prichádzajúcou jarou, pohybom v krásnej prírode a spoločenstvom ľudí z nášho zboru.
Tentokrát prechádzka začala netradične až takmer predpoludním kvôli mestskej hromadnej doprave. Aspoň sme sa mohli všetci po celotýždňovom rannom vstávaní poriadne vyspať, čo určite potešilo aj niektorých školákov. Najprv sme sa odviezli autobusom na vzdialený koniec Malachova. Na zastávke sa k nám pridala aj jedna naša staršia sestra z evanjelického zboru, čo zase spestrilo našu výpravu a poskytlo ďalší priestor na rozhovory najmä nás starších. Už cesta autobusom bola pre mňa trochu iná ako tá, ktorú pravidelne zažívam cez pracovný týždeň, keďže pre niektorých našich najmenších turistov je tento druh dopravy zatiaľ celkom nevšedný, čo dali hneď najavo veľkou kopou otázok. Na konečnej zastávke Malachov – Kopanice sme sa niektorí po prvotnom výkone hneď trochu posilnili a zároveň sme zdokumentovali všetkých účastníkov prechádzky spoločnou fotkou. Zo zastávky sme po chvíli vyrazili už po vlastných nohách smerom k obci Horné Pršany, čo bol náš ďalší orientačný bod. Prvú časť cesty sme teda šli po asfaltovej ceste, z ktorej sme sa (vďaka našim prieskumníkom) približne v polovici odklonili a pokračovali stupáčikom, obchádzajúc pršiansku obec po lúke. Túto časť cesty Sára a Terezka využili celkom nápadito na vytvorenie krátkej ankety a reportáže s vybranými účastníkmi. Kto je zvedavý a chce vedieť viac, nájde ju čoskoro na facebookovskej stránke nášho evanjelického zboru facebook.com/Rezbb/.
V tento deň bolo na skorú jar veľmi pekné počasie a aj krásne a jasno, takže sa nám na hornom konci lúky ukázal prvý poriadny výhľad na Banskobystrickú kotlinu. Následne sme pokračovali krátkym prechodom cez lesík, na konci ktorého už bol horný koniec obce. Tu sa chvíľu niektoré deti potešili s nečakaným, ale veľmi prítulným miestnym kocúrom. Odtiaľto nás čakal posledný, ale ako sa neskôr ukázalo, aj najnáročnejší úsek cesty k cieľu našej prechádzky. Bol to síce nie dlhý úsek, ale s relatívne silným stúpaním, ktorý asi najviac okomentovali tí najmenší turisti. Zároveň sa tu prejavila aj nadmorská výška a končiaca zima, takže sme miestami kráčali aj po snehu, (ktorý deti, samozrejme, využili aj na malú guľovačku). Napriek tomu to všetci bez problémov zvládli, keďže očakávaný cieľ už bol naozaj na dosah. A ten skutočne potešil všetkých – aj hladošov, ktorí sa hneď pustili do potravinových zásob zo svojich ruksačikov, ale aj zvedavcov, ktorí chceli spoznať, čo je to za vyhliadka pri kopci Lažtek (780 m.n.m.). A výhľad z nej bol naozaj veľmi pekný – od Sásovej až po Zvolen s Pršanmi pod nohami.
Po dlhšom oddychu a nabratí síl sme sa už len zgúľali do Pršian, kde sme si dopredu prichystali pohodlnú automobilovú dopravu späť domov, ktorá prišla v tej chvíli, myslím, nám všetkým veľmi vhod. Vďaka Pánu Bohu za krásne počasie, bezúrazový priebeh a veľkých aj malých priateľov - turistov.
.: Autor: Ivan Pakši
