Leto je v plnom prúde a konečne nadišla vytúžená chvíľa... Nadišiel čas baliť sa na rodinno - dorastový výlet na Teplý Vrch. Do tejto destinácie sme sa vybrali už tretíkrát. Penzión Drieňok sa nachádza priamo na okraji najteplejšej vodnej nádrže na Slovensku v obci Teplý Vrch, v regióne Gemer – Malohont. A že je tá vodná nádrž naozaj teplá, sme si mali možnosť skúsiť. Viete, aké príjemné bolo kúpať sa v nej po západe slnka? Sme Pánu Bohu vďační, že sme výlet mohli absolvovať bez väčších korona - obmedzení. Stačili nám rúška vo vnútorných priestoroch.
Pán Boh nám doprial nádherné počasie. Bol to Boží dar! Ďakujeme Ti, Bože náš. Od prvého dňa až po posledný bolo nádherné slnečné počasie. A v deň, keď sme my ako poslední odchádzali, teda v sobotu, začala sa obloha zaťahovať a začalo pršať. A potom nech niekto povie, že Boh neexistuje! On skutočne existuje, On je reálny a miluje nás!
Na výlete sme sa zišli naozaj vo veľkom počte. Štyria chlapi, Radko, Peťo a dorastenci Samo a Rišo, sa rozhodli doraziť na Teplý vrch na bicykloch. Niektorí z nás zostali na dovolenke na celý pobyt, ešte si ho aj predĺžili o dva dni, iní zas prišli neskôr alebo odišli skôr. Ale maximálne nás bolo v jeden deň 55 osôb: 29 dospelých, 19 mladých a 7 detí do desať rokov. Na výlete bol s nami aj náš pán farár Michal Zajden s manželkou Dankou. Veľmi som Pánu Bohu vďačná za tieto výlety. Je zvláštne pozorovať, ako sa na nich mení zloženie ľudí. My, čo sme tam takí skalní, sme najskôr chodili po výletoch sami ako dorastenci ešte s pánom farárom Kollárom. Potom sme si z Božej milosti začali zakladať rodiny a na výlety sme chodili spolu s našimi malými deťmi. A dostávame sa do bodu, keď sú z našich najstarších detí dorastenci. A popri nich sa na výlete zúčastnia aj ich kamaráti, takže pomaly je teenagerov viac ako nás rodičov. Nesmieme samozrejme zabudnúť na najmladšieho člena Simeona, ktorý má tri mesiace. Deti ho veľmi rady po celý čas nosili na rukách a kočíkovali.
Na takomto výlete máme vždy spoločný program: chvály, modlitby a Slovo. Zvyšok dňa tvorí voľný program, keď si každý nájde to, čo mu je srdcu blízke. V sobotu večer mal Slovo Maťo. Hovoril nám o tom, čo vlastne je cirkev a k čomu ju možno pripodobniť. Cirkev ako telo Kristovo, ako nevesta, ako stavba a ako rodina. Ďalšie dni sme mali Slovo ráno. Na začiatku vždy boli chvály, modlitba a potom sme sa rozdelili na dve skupiny: dorastenci a dospelí. Dorastencov viedol Maťo s Gabom. Spoločne rozoberali tému cirkev. Čo je jej úlohou a zároveň, čo je úlohou veriacich v cirkvi. A u dospelých mali témy pripravené naši muži. Radko Riečan nám hovoril na základe osobného svedectva o svetle, čo je to svetlo, ako máme svietiť v tomto svete. Mirko Pastorek nám rozprával osobné svedectvo zo života o jeho spoznávaní Pána Boha, keď nastali problémy v jeho rodinnom živote, aj keď stratil a našiel prácu. A Mirko Ďuroš nám priblížil jeho službu v gideónskej misii. Ako sa to vlastne všetko začalo, ako si ho Pán Boh našiel a ďalej na ňom pracoval aj pracuje. Zo všetkých svedectiev šiel jasný odkaz: Náš Boh je živý a konajúci! Oplatí sa v Neho veriť a každodenne s Ním kráčať.
V nedeľu sme sa zúčastnili na službách Božích, tentoraz v dedinke Hrušovo. Pán farár Gabčan má totiž na starosti 17 dedín. V družnej debate s pánom farárom a jeho manželkou sme sa mnoho dozvedeli o tom, čo znamená práca farára na Gemeri, kde do kostolov chodí 5 – 6 ľudí...
A keďže počasie bolo nádherné, do sýtosti sme sa vykúpali vo vodnej nádrži, ktorá bola len pár metrov od penziónu, deti sa vyšantili, my sme si oddýchli na nafukovačkách, niektorí sme si aj preplávali na vzdialený druhý breh. Najviac vodných zážitkov však asi máme z paddleboardov, ktoré tam požičiavali. A čo je vlastne paddleboarding? Je to úžasný vodný šport, ktorý je určený pre športovcov-amatérov, rodiny s deťmi, ale aj profesionálov. Ide o pevnú alebo nafukovaciu dosku, na ktorej plávate postojačky a za pomocou pádla môžete brázdiť rybník, jazero... Aj dospelí, aj tí najmenší si na ňom užili veľa zábavy. Radosť bola pozerať sa na naše menšie deti ako pekne stoja, držia rovnováhu a pádlujú. Ďalšie zážitky deti mali, keď sme si požičali megaboard, (pre viac osôb). Odplavili sme sa do stredu jazera a tam naše deti v nafukovacích vestách poskákali do vody. Vyšantili sa, aj si zaplávali, a potom sme ich cestou „zbierali“. Večerné kúpanie tiež nemalo chybu. Okrem kúpania sme jazdili na bicykloch po okolitých dedinách, chlapi si do sýtosti zahrali futbal, niektorí z nás navštívili jaskyňu alebo iné zaujímavosti v okolí. Iní si užili prechádzky alebo len tak oddychovali. Bolo dosť času na družné rozhovory a vzájomné spoznávanie sa. Stretli sme tam aj pána farára Marcela Ištvána, ktorý je rodákom priamo z Teplého Vrchu a zoznámili sme sa aj s rodinkou z evanjelického zboru v Martine, ktorá sem prišla dovolenkovať. A postretali sme aj ďalších milých ľudí.
Verím, že všetci sa na výlete cítili príjemne a verím aj tomu, že každý sa tam mohol cítiť ako doma medzi svojimi. Veď sme predsa jedna veľká rôznorodá Božia rodina. Ďakujem Pánu Bohu, že nás všetkých po celý ten čas ochraňoval a doprial nám spoločne si užiť tento letný výlet. A tešíme sa na zimný výlet, ktorý, veríme, že nám Pán Boh tiež dopraje.
.: Autor: Katka Riečanová
