Skončili sa prázdniny a my sa už mesiac s Božou pomocou vraciame do vĺn školských a pracovných povinností. Pre trávenie voľného času v prírode máme v okolí Banskej Bystrice veľa možností. Je pre nás prameňom zdravia, oddychu a duševnej sily. Príroda nám pomôže nazbierať sily a prehĺbi aj náš vzťah s Bohom. Bolesti sa utíšia, srdce sa otvorí a upokojí.
Prírodovedec Morrison Cressy to vyjadril krásnou myšlienkou: „Príroda nás napĺňa obdivom k tvorivému Duchu, ktorý nás obdaril krásou, akú vie pochopiť iba človek. Táto krása pozdvihuje človeka bližšie k Bohu, jeho Stvoriteľovi.“
Pán nám požehnal a umožnil nám zažiť spoločný čas v lone prírody aj poslednú septembrovú nedeľu. My ako rodinka sme mali v pláne ísť poobede na prechádzku na Panský diel. Keď v rámci oznamov na konci kázne brat Michal vyhlásil, že kto má chuť, môže sa zúčastniť na poobedňajšej prechádzke na Panský diel, moje srdce zajasalo. On ani brat Martin, ktorý prechádzku organizovali, totiž nevedeli, že sa tam chystáme. Vnímala som to ako Božie znamenie, aby sme našu rodinnú prechádzku spojili a užili si tak pekný slnečný deň aj v spoločnosti našich bratov a sestier.
Malí aj veľkí ochotní zdieľať spolu nielen čas, ale aj myšlienky, skúsenosti, zážitky či svedectvá. Každý svojím tempom kráčal vpred k nášmu cieľu. Výhľady, ktoré nám Pán v tento deň ponúkol, boli skutočne nádherné. Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené.
Brat Michal pri stíšení na vrchu Panského dielu povedal, že ak nám Boh pripravil takúto krásu na zemi, tak si nevieme asi ani predstaviť, čo pre nás pripravil v nebi. Pri čítaní Božieho slova som našla verš, ktorý plne vystihuje moje prežívajúce pocity, kochajúc sa krásou okolitej prírody. „Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa rozpadne ako šaty a jej obyvatelia pomrú ako komáre, ale moja záchrana ostane naveky a moja spása na nezruší.“ (Izaiáš 51, 6).
Cesta nadol strmým svahom bola „veselá“, všade bola pôda rozrytá od diviakov, ale všetci prechádzku bez problémov zvládli a každý sa tešil z pekného dňa prežitého v spoločenstve.
Bratia a sestry, na záver mi napadá príslovie: „Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné.“ (Pr 4, 26). Tak ako pri prechádzkach či turistike je dôležité vybrať sa dobrým chodníkom, nevybočujme ani z cesty k Pánovi Ježišovi. Nech je naša viera v Neho pevná a nech nás On vedie tými správnymi cestičkami.
Prajem Vám požehnané dni oddychu aj v lone našej prírody. Ponúka nám možnosť opäť sa nadýchnuť, aby sme mohli ďalej žiť a uvedomiť si, čo všetko pre nás Boh vytvoril. Buďte požehnaní.
.: Autor: Mirka Dudová
