Semfest, resp. festival organizovaný Spoločenstvom evanjelickej mládeže, skrátene SEM sa tohto roku konal 7.7. – 10.7.2022 neďaleko Banskej Bystrice, konkrétne vo Zvolenskej Slatine.
Na Semfeste som sa z milosti Božej ocitla po niekoľkoročnej pauze. Tento Semfest bol však pre mňa úplne iný ako minulé roky. Prvýkrát som sa ho totižto zúčastnila spolu s mojím štvorročným synčekom Matejkom. Bola to zároveň aj jeho prvá stanovačka. Zamerala som sa preto na Semfeste na detský program. Čas sme trávili v detskom stane, kde sa detičky mohli hrať, kresliť si, či oddýchnuť si. Tu prebiehalo aj duchovné vyučovanie pre detičky, učili sa chválové pesničky, počúvali pri hre biblický príbeh o Adamovi a Eve v rajskej záhrade a každý večer bol večerníček o žabiakovi Gabovi. Bolo to vlastne divadielko, prostredníctvom ktorého sa deťom vštepovali biblické hodnoty, napr. že nemajú byť ako žabo Gabo, ktorý bol lakomý, sám zjedol celý koláč a potom ho bolelo brucho. Bola to vlastne paralela na veršík z Božieho Slova – „Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému.“ (1. list Korintským 10,24). Najviac sa však synčekovi páčilo skákať na nafukovacom hrade či na obrovskej trampolíne. Spolu sme hrali aj futbal - pri futbale sa mi dokonca roztrhla sandálka! Spolu s niektorými Semfesťákmi sme si hádzali lietajúci tanier. V detskom stane zorganizovali pre detičky Putovanie púšťou. Išlo o 8 stanovíšť, kde mali detičky plniť úlohy, pričom sa dozvedeli, ako Izraelci putovali púšťou, zbierali mannu... a nakoniec dostali sladkú odmenu v podobe lentiliek. Zúčastnili sme sa aj chvál v hlavnom stane, kde nás chválami sprevádzala aj hudobná skupina, ktorú som dovtedy poznala iba z Rádia 7. Čiastkovo sme si vypočuli aj svedectvo manželov Grexovcov o tom, keď sa dvaja ľúbia či semináre Čo by mali ženy počuť o mužoch a Čo by mali muži počuť o ženách. V medzinárodnom stane pôsobili náš brat a sestra zo zboru, manželia Valery a Dáša. Na Semfeste som si kúpila aj knižku Hranice a deti, ktorú momentálne čítam. Semfest bol aj miestom budovania a utužovania vzťahov. Napr. som tu stretla manželov z evanjelického zboru v meste s ich dieťatkom, brata farára Dovalu a jeho rodinu z Badína či moju kamarátku Lucku, ktorá kedysi chodila k nám do kostola a potom sa rozhodla duchovne pôsobiť na Liptove. Zoznámila som sa s Luckiným manželom Gabom, ktorý bol zároveň aj moderátom na Semfeste a s ich synčekom Gabom. Jej muž Gabo mal silné svedectvo, priznal sa totižto k svojej dávnej závislosti na porne, z ktorej ho Boh vyslobodil. Dnes je teda abstinent a má usporiadaný rodinný život. Synčekovi sa páčila aj bublinková šou, ktorú predvádzala dcéra pána farára Romana Dovalu. Mnohí rodičia si urobili fotku svojich detičiek v bubline, ja nevynímajúc. Na Semfest prišli predviesť svoju prácu aj bystrickí kukláči. Videli sme ich zásah na policajnom aute, prišli aj policajné kone, ktoré boli špeciálne cvičené na zásah na futbalových štadiónoch profi chuligánom, ktorí mávajú vlajkami, používajú dymovnice, boli cvičené proti hluku, nezľakli sa ani streľby zo samopalu či ohňa. V nedeľu na záver sme sa zúčastnili Služieb Božích, ktoré boli o učeníkovi Petrovi a jeho živote. Jeden z prítomných, ktorý bol nositeľ tohto mena, bol vyzvaný ísť na pódium, aby povedal – Koho najviac na svete miluje. Asi v tréme, v rozpakoch a úprimne odpovedal seba. Nasledoval smiech prítomných. Moderátor od neho chcel len, aby povedal, teda zopakoval Koho najviac na svete miluje, nie odpoveď. Bol to taký háčik, na ktorý sa prítomný Peter chytil.
Na záver môj synček povedal, že sa mu na Semfeste páčilo a že kedy tam pôjdeme znovu. Vďaka ti Pane Bože za tento požehnaný čas, ktorý sme mohli na Semfeste stráviť. Amen.
.: Autor: Veronika Lapínová
