Ako vždy sme s bratom Michalom naplánovali na mesiac október vychádzku. Pre mňa bola zaujímavá hlavne tým, že som na Balážoch ešte nikdy nebol. Je to taká dedinka za Selcami a Priechodom, kde možno veľa ľudí nezavíta. O to krajšie a príjemnejšie na mňa pôsobilo to okolie, možno nie ešte tak poškodené ľudskou návštevnosťou.
Na začiatku som ani nedúfal, že nás pôjde veľa. Predpoveď počasia bola taká, že už od 11:00 má pršať, no o desiatej, keď sme sa stretli, ešte nepršalo. A keďže sa nenaplnil skutkový stav nemožnosti ísť, vybrali sme sa autami z pred fary.
Postupne sa však pridal Peťo Drienovský na zastávke pri SAD a nakoniec aj Riečanovci s Klimentovcami krátko po začatí pešieho výstupu z dediny. Pre ľudí – štatistov by som povedal, že to bol požehnaný výlet, pretože nás bolo dosť. Ale to by bolo príliš zjednodušené a v podstate aj nepravdivé. Boží duch nevanie tam, kde je veľmi veľa ľudí, ale tam, kde sa títo ľudia stretnú s pokorou v srdci a s nádejou, že Pán požehná. Niekedy sa ocitneme vo veľkej skupine, kde účastníkov naplní taká radosť, že sú spolu a pritom úplne zabudnú, že aj to toľkí sa stretli je len Božia milosť. Začnú sa správať bez pokory a možno začnú reagovať až príliš sebaisto, alebo egoisticky. Takýto výlet potom môže byť dosť nepríjemný. Naopak, ak sa stretnú ľudia, ktorí vedia, že sú spolu len a len z Božej milosti, ich dialógy sa potom od toho odvíjajú a to dáva takýmto stretnutiam soľ a tým aj tú správnu príchuť Božieho kráľovstva. Toto sú potom tie najvzrušujúcejšie výlety a po takýchto priam prahnem.
No a tento bol jeden z tých, kde Duch svätý previeval hádam každého, kto prišiel. Mal som celkom dosť času byť s mojím priateľom Kubkom Riečanom, s ktorým sme riešili otázky viery a jej životného vplyvu. Samko si našiel svojich kamošov na pokec spolu s Lukášom – bratrancom. Brat farár Michal sa zas dobre porozprával so Slávkou Dobrotovou, ktorej manžel Michal zbieral hríby spolu s mojím bratom Peťom. Riečanovci si našli svoje miesto popri Pakšiovcoch a všetky deti okolo nás stále behali a tešili sa, že sa môžu šplhať po kopcoch a užívať si, že ešte neprší a oni nemusia ísť domov. Počas prechádzky sa vyvíjal aj náš cieľ, pretože najprv to malo byť sedlo pri Šachtičkách, no nakoniec sme skončili v Hradisku, kde sme si prečítali biblické verše a niektorí sa pomodlili. Po troch hodinách sme dorazili do miesta, kde sme mali zaparkované autá a pobrali sme sa domov.
Boh nám dal super čas, aj keď sme nemohli byť každý s každým. Niekedy sa proste stretneme viacerí a človek z toho nemusí mať taký svoj super zážitok, že bol s každým, ale len nech sa takto stretáme, pretože to buduje naše vzťahy, ktoré sú dôležitým základom budovania aj našej viery. Vždy je to primárne o našom vzťahu s Pánom Ježišom, ale nesmieme nikdy zabúdať, že sme aj údmi jedného tela Kristovho, kde sa navzájom potrebujeme, a preto sa musíme stále viac a viac spoznávať. Ak prídu časy preskúšania cirkvi, čo vyzerá, že už nie je až tak ďaleko, všetky tieto vzťahy okorenené Kristovou láskou, budú pre nás pôsobiť ako útočište pred vlnobitím, ktoré bude v tomto svete zúriť. Sú posledné časy, a preto nechystajme stodoly a nezhromažďujme majetky, ale budujme si medzi sebou vzťahy, lebo takto nám Boh v budúcnosti dokáže omnoho lepšie pomôcť ako si dokážeme pomôcť sami skrze nami nahromadené statky. Nech nám dá Pán rozum a srdce týmto slovám porozumieť. Pán s nami!
.: Autor: Martin Drienovský
