V stredu 4. 3. 2009 mali naše detičky z besiedky a dorastu pôvodne ísť na Sliač, kde by sa poprevážali na koníkoch. Ale pre nepriazeň počasia sa z tohto plánu upustilo. Rodičia sa rozhodli radšej nejsť, pretože vedeli, že z jazdy na koňoch nič nebude. Navyše ich detičky by mohli prechladnúť. O 8:45 sme sa pred farou v tento upršaný deň stretli len traja. Andy navrhol, že by sme mohli ísť do Zvolena na hrad. Potom zavolal Maťovi, aby mu zistil na internete, kedy nám pôjde nejaký autobus alebo vlak, keďže boli prázdniny. Maťo nám povedal, žeby s nami mohla ísť aj Evka s deťmi, a tak nám bolo veselšie. Autobus nám išiel okolo 10:10 hod. a za 16 minút sme boli vo Zvolene. Vybrali sme sa teda pešo na hrad. Na hrade sme videli veľa obrazov s biblickými motívmi, žiaľ aj veľa modiel, ďalej portréty obyčajných ľudí ale aj moderné umenie – obrazy vytvorené z máp Československa, či vešiak zaprataný haraburdami. Po návšteve hradu sme sa občerstvili, a potom sme išli na vlakovú stanicu. Vlak nám išiel o 13:36 hod. a zaviezol nás priamo do Radvane.
     Ďakujem Bohu, že sa o nás po celý ten čas staral, že bol medzi nami prítomný, pretože On zasľúbil, že kde sa dvaja alebo traja stretnú v Jeho mene, tam bude medzi nimi. Ďakujem Bohu aj za to, že aj keď sa nešlo na kone, ako sa pôvodne plánovalo, mohla som stráviť skvelý čas v kruhu svojich bratov a sestier.
 
                                                                                                             Autor: Veronika Miková

---