V pondelok 6.7.2009 som sa ráno o 10:30 pobrala spolu s mojimi sestrami na hlavnú železničnú stanicu. Došli tam aj všetci ostatní, ktorí sa chystali na besiedkársky výlet do Medzibrodu. Boli sme veľmi milo prekvapení, keď sme videli tu hŕbu deti. Aj napriek dlhému (pre niektoré deti náročnému) výstupu na chatu sme mali dosť energie na rozličné hry pri jazere vedľa chaty. To bolo dobré, lebo energia bola počas tohto výletu veľmi dôležitá (či už pre vedúcich, ktorí sa o všetko starali alebo pre deti, pre ktoré boli pripravené rôzne súťaže a bojardy). Na každý deň bolo pre deti pripravené slovo. Na tomto výlete sa mohli dozvedieť o Pavlovi – veľkom Božom mužovi. Bolo veľmi povzbudivé vidieť, ako Boh mení srdcia, správanie ako sa o všetko stará. Celý výlet nám On požehnával slnečné počasie (aj tu sme mohli vidieť Božie konanie). Ale najúžasnejšie zo všetkého je to, čo ten výlet v tých deťoch zanechal. Niektoré začali chodiť do besiedky či na dorast, dokonca aj moja sestra Sára začala veriť, spievať Bohu chvály a niekedy sa modliť. Už je len na rodičoch, no aj na Bohu, aby to v deťoch naďalej pestovali (stretnutie s Bohom raz za rok je dosť málo), aby im dovolili prichádzať k Pánovi Ježišovi, ako je to napísane aj v Božom slove. Na záver by som len dodala, že to bol veľmi požehnaný výlet.
A ešte modlitba: Ďakujem, Pane Bože, že si mi umožnil ísť na výlet a mohla som byť svedkom Tvojich zázrakov. Ďakujem aj za Zdenka, že nám tak ochotne a chutne varil, napomínal a usmerňoval, keď bolo treba.  Ďakujem aj za vedúcich, ktorí sa postarali o super zábavu a napokon za deti, ktoré si tam priviedol a ku ktorým si sa prihováral. Daj aby prišlo požehnanie aj do ich rodín. A ďakujem Tebe samému, že si pripravil taký peckový výlet. Amen