29.5.2010
V sobotu 29.5.2010 sme sa vybrali na výlet, aj keď predpovede počasia po tieto dni neboli práve najpriaznivejšie. Stretli sme sa ráno o 7:50 pred radvanskou školou, časť sa pripojila na zastávke autobusu o 8:30 a niektorí sa viezli priamo z autobusovej stanice. Po vystúpení na Králikoch nám už nad hlavami svietilo slniečko ☼. Pred odbočkou na Králickú tiesňavu sme sa najprv pomodlili, pričom poniektorých občas vyrušovala okolo hláv lietajúca včielka (alebo osa ☺?). Potom už naše kroky viedli pomedzi les, pod pomerne strmým úbočím sa vinul Králický potok. Smerovali sme k vodopádu (výška 7 m), mohli sme pozorovať unikátne Božie dielo, nielen v podobe vodopádu, ale aj prostredníctvom krás jarnej prírody. Nasledovalo stúpanie, čo sme všetci s Božou pomocou zvládli.
Cestou sme sa rozprávali, zbierali kvietky a liečivé rastliny z Božej lekárne, ktorú často pre svoju vlastnú uponáhľanosť ani nevnímame. To sme sa už ale blížili k Mútnemu jazeru a keďže bol čas obeda, všetci sme sa tešili aj na opekanie špekačiek. Tu nás navštívila a aj kúsok cesty s nami prešla Sabínka s Tiborom. Potom ako sme sa najedli nám pohľad na jazero hovoril, že začína pršať a aj keď medzi stromami bolo sucho, pokračovali sme v ceste. Dažďových kvapiek pribúdalo, takže sme povyťahovali dáždniky a pršiplášte. Vybrali sme sa lesnou cestičkou, zdolávali nielen dážď, ale najmä klzké blato. Pane Bože ďakujeme, že si nám pomohol zvládnuť bez ujmy nielen zablatený terén, ale aj samých seba pri prekonávaní tejto „čľapkanice“. Postupne sme míňali Ponyfarmu na Suchom vrchu a po kvapôčkami dažďa zmáčanej hore a lúke sme sa blížili k sídlisku Fončorda. Opäť začalo pršať, no na nálade nám to nijako neubralo. Niečo po 15. hodine sme prišli do Radvane, postupne sme sa rozlúčili, niektorí trošku a niektorí o čosi väčšiu trošku unavení išli domov sušiť premoknuté veci.
Pane ďakujeme Ti aj za tento deň a spoločne prežitý čas. Ďakujeme Ti nielen za slnko, ale i za dážď, ktorý nebol žiadnou prekážkou. Ďakujeme aj zato, že môžeme obdivovať Tvoje Stvoriteľské dielo, že môžeme dýchať, hýbať sa, kráčať, lebo nie každý má takúto možnosť.
Cestou sme sa rozprávali, zbierali kvietky a liečivé rastliny z Božej lekárne, ktorú často pre svoju vlastnú uponáhľanosť ani nevnímame. To sme sa už ale blížili k Mútnemu jazeru a keďže bol čas obeda, všetci sme sa tešili aj na opekanie špekačiek. Tu nás navštívila a aj kúsok cesty s nami prešla Sabínka s Tiborom. Potom ako sme sa najedli nám pohľad na jazero hovoril, že začína pršať a aj keď medzi stromami bolo sucho, pokračovali sme v ceste. Dažďových kvapiek pribúdalo, takže sme povyťahovali dáždniky a pršiplášte. Vybrali sme sa lesnou cestičkou, zdolávali nielen dážď, ale najmä klzké blato. Pane Bože ďakujeme, že si nám pomohol zvládnuť bez ujmy nielen zablatený terén, ale aj samých seba pri prekonávaní tejto „čľapkanice“. Postupne sme míňali Ponyfarmu na Suchom vrchu a po kvapôčkami dažďa zmáčanej hore a lúke sme sa blížili k sídlisku Fončorda. Opäť začalo pršať, no na nálade nám to nijako neubralo. Niečo po 15. hodine sme prišli do Radvane, postupne sme sa rozlúčili, niektorí trošku a niektorí o čosi väčšiu trošku unavení išli domov sušiť premoknuté veci.
Pane ďakujeme Ti aj za tento deň a spoločne prežitý čas. Ďakujeme Ti nielen za slnko, ale i za dážď, ktorý nebol žiadnou prekážkou. Ďakujeme aj zato, že môžeme obdivovať Tvoje Stvoriteľské dielo, že môžeme dýchať, hýbať sa, kráčať, lebo nie každý má takúto možnosť.
Autor: Miroslava Petrová
