Možno viete, možno nie, no už dlhší čas sa piatkové mládeže konajú v Malachove, kde sme posledné týždne spájali príjemné s užitočným – zdieľali sme sa s hrablami a kosačkou v ruke pri spoločnej práci na exteriéri zborového domu. Po týchto týždňoch piatkových makačiek prišiel vytúžený „oddych“ v podobe guláš-párty, ktorá sa uskutočnila 11.06.2010 v už spomínanom Malachove. Stanovený príchod bol o 18:00, neskôr dorazili opozdilci, medzi nimi aj ja. Pohľad na notoricky aj menej notoricky známe tváre mi nenápadne ťahal kútiky smerom nahor, o to viac, keď som spozorovala tváre mne zatiaľ úplne neznáme. Rozhovory boli v plnom prúde, z guláša ubúdalo – nečudo, bol vskutku vynikajúci! Možno odvážne tvrdenie vzhľadom na to, že som ho nejedla, no moje presvedčenie o jeho delikátnej chuti vychádza z toho, že bol varený z úprimnej bratskej lásky. A tento fakt tiež potvrdzuje časový úsek, za ktorý bol skonzumovaný.

  Keď sa zozimilo, pobrali sme sa dovnútra, kde bol pre nás pripravený film s názvom „Na konci oštepu“. Bol o misionároch a ich rodinách, ktorí sa rozhodli nájsť a svedčiť domorodému kmeňu o Ježišovi Kristovi. Po uplynutí poslednej minúty sa väčšia časť „filmových nadšencov“ pobrala domov, menšia časť si pobyt predĺžila o pár nočných hodín a rozišli sa až ráno. Ja patrím k tej väčšine a osobne môžem a CHCEM povedať, že som odchádzala veľmi šťastná. Mala som za sebou ťažký deň, vyzeralo to, že do Malachova ani nepôjdem. Ale Boh vedel, vedel lepšie ako ja, že tam ísť potrebujem. Aby som načerpala silu a povzbudenie od milovaných súrodencov, ktorí sú tu aj pre mňa, aby pomáhali niesť aj moje bremená. Za tento dar, dar spoločenstva, nikdy neprestanem byť  Bohu vďačná. A tak nech je to aj tebe, milý čitateľ, povzbudením a motiváciou. Boh ponúka tento dar, vykúpený čas aj tebe. A tak ťa na podobnú akciu už teraz srdečne pozývam!

---