18.2.2011
Naši „bračekovci z ADAM-a n. o.“ vymysleli spestrenie konca jarných prázdnin. V piatok 18.2.2011 sa väčšina zamestnaných rodičov vybrala do práce, ale niektorí si zobrali dovolenku a spolu s prázdninujúcimi školákmi a škôlkármi sa vybrali na cesty. Najprv pešo na stanicu, potom šikovne na vlak a už sme sa viezli do Zvolena. Asi každý, veľký aj malý, sa rád vezie vlakom, sleduje utekajúcu krajinu, domy, stromy, staničky počúvajúc typický pravidelný monotónny zvuk.
Na stanici v meste sme vystúpili, občerstvili sa, pomodlili a splnili prvú úlohu. Museli sme sa zorientovať na mape, pohľadať uličky, ktorými sa dostaneme na stanovenú adresu – Námestie SNP 23/35 – Lesnícke a drevárske múzeum. Zaujalo to hlavne chlapcov, medzi ktorými sa naväzovali „bližšie kontakty“. Mať na starosti mapu je veľmi zodpovedná úloha. Vďaka poradcom – dospelákom sme sa dostali na určené miesto. Veľmi príjemný čas sme strávili na výstave drevených hračiek, ktorá tam prebiehala. Všetko to boli originály a najlepšie ohodnotené práce v súťaži drevárskych a umeleckých stredných a vysokých škôl.
Žiadna z hračiek nemôže byť prihlásená do súťaže dvakrát. Musí to byť vždy nový nápad. Niektorí si lámali hlavy s hlavolamom, iní stavala domy, hrali šach, vozili sa, .... Zaujali sa aj 2-ročné deti, aj rodičia. Na školu sme však nezabudli. Bola tam zriadená aj trieda, ako vyzerala asi pred 100 rokmi. Autentické lavice, piecka, katedra, tabuľky, učebné pomôcky. Pri dobrej zábave nám vytrávilo, tak sme pojedli zásoby od maminiek a išli do cukrárne. Dali sme si po koláčiku, porozprávali sme sa ako sa dostať do neba zo Slovenska, ešte sme si po námestí pobehali. Zasúťažili sme si o poklad z jaskyne a začalo nám mrholiť. Už bol však najvyšší čas vyhľadať vlakovú stanicu. Všetko sme postíhali. Vo vlaku sme s radostnými srdciami Pánovi zaspievali a poďakovali za Jeho hojnosť a starostlivosť. Na malej stanici v Banskej Bystrici sme sa všetci 19-i rozlúčili. Pán Boh sa postaral aj o to, že tu nepršalo, tak sme domov prišli bez ujmy.
Na stanici v meste sme vystúpili, občerstvili sa, pomodlili a splnili prvú úlohu. Museli sme sa zorientovať na mape, pohľadať uličky, ktorými sa dostaneme na stanovenú adresu – Námestie SNP 23/35 – Lesnícke a drevárske múzeum. Zaujalo to hlavne chlapcov, medzi ktorými sa naväzovali „bližšie kontakty“. Mať na starosti mapu je veľmi zodpovedná úloha. Vďaka poradcom – dospelákom sme sa dostali na určené miesto. Veľmi príjemný čas sme strávili na výstave drevených hračiek, ktorá tam prebiehala. Všetko to boli originály a najlepšie ohodnotené práce v súťaži drevárskych a umeleckých stredných a vysokých škôl.
Žiadna z hračiek nemôže byť prihlásená do súťaže dvakrát. Musí to byť vždy nový nápad. Niektorí si lámali hlavy s hlavolamom, iní stavala domy, hrali šach, vozili sa, .... Zaujali sa aj 2-ročné deti, aj rodičia. Na školu sme však nezabudli. Bola tam zriadená aj trieda, ako vyzerala asi pred 100 rokmi. Autentické lavice, piecka, katedra, tabuľky, učebné pomôcky. Pri dobrej zábave nám vytrávilo, tak sme pojedli zásoby od maminiek a išli do cukrárne. Dali sme si po koláčiku, porozprávali sme sa ako sa dostať do neba zo Slovenska, ešte sme si po námestí pobehali. Zasúťažili sme si o poklad z jaskyne a začalo nám mrholiť. Už bol však najvyšší čas vyhľadať vlakovú stanicu. Všetko sme postíhali. Vo vlaku sme s radostnými srdciami Pánovi zaspievali a poďakovali za Jeho hojnosť a starostlivosť. Na malej stanici v Banskej Bystrici sme sa všetci 19-i rozlúčili. Pán Boh sa postaral aj o to, že tu nepršalo, tak sme domov prišli bez ujmy.
Fotografie Autor: Evka Drienovská
