11.2.2011 – 13.2.2011
Začiatok prázdnin sme sa, mladší aj starší dorasťáci, rozhodli stráviť v zborovom dome v Malachove na dorastovom výlete. Počet účastníkov síce nelámal rekordy, ale bolo nás dosť na to, aby sme sa zabavili a mali super čas.
Piatkový program začal slovom a nasledovali rôzne hry. Najväčší úspech mala asi hra, kde sme museli hľadať rôzne predmety, napr. pacienta a hranie šípok. Na prelome dní sme si ešte pozreli film o mormonoch a majúc o čom rozmýšľať sme išli spať.
Sobota prebiehala menej tradične. Prekvapila nás raňajšia rozcvička a namiesto klasického bojárdu sme vytvárali komixy. Napísanie scenára, fotenie a vypĺňanie bublín nám trvalo skoro celý deň, ale keď sme večer prezerali tieto hotové diela, museli sme sa zhodnúť, že to stálo za to. Okrem komixu sme stihli aj mnoho iného – znovu sme mali slovo, chvály, hrali sme hry, hádzali šípky, stavali puzzle, rozprávali sa, vymýšľali pesničky... Deň sme využili naplno.
V nedeľu sme sa stihli len najesť a zbaliť a už sme sa vydali na cestu do Radvane. Cestou sme spomínali na najkrajšie zážitky z výletu, a aj keď to bolo miestami po zľadovatených chodníčkoch celkom dobrodružné, nakoniec sme dorazili bez zranení. Znovu máme byť začo vďační a na čo spomínať.
Piatkový program začal slovom a nasledovali rôzne hry. Najväčší úspech mala asi hra, kde sme museli hľadať rôzne predmety, napr. pacienta a hranie šípok. Na prelome dní sme si ešte pozreli film o mormonoch a majúc o čom rozmýšľať sme išli spať.
Sobota prebiehala menej tradične. Prekvapila nás raňajšia rozcvička a namiesto klasického bojárdu sme vytvárali komixy. Napísanie scenára, fotenie a vypĺňanie bublín nám trvalo skoro celý deň, ale keď sme večer prezerali tieto hotové diela, museli sme sa zhodnúť, že to stálo za to. Okrem komixu sme stihli aj mnoho iného – znovu sme mali slovo, chvály, hrali sme hry, hádzali šípky, stavali puzzle, rozprávali sa, vymýšľali pesničky... Deň sme využili naplno.
V nedeľu sme sa stihli len najesť a zbaliť a už sme sa vydali na cestu do Radvane. Cestou sme spomínali na najkrajšie zážitky z výletu, a aj keď to bolo miestami po zľadovatených chodníčkoch celkom dobrodružné, nakoniec sme dorazili bez zranení. Znovu máme byť začo vďační a na čo spomínať.
Autor: Danda Sochorová