26.3.2011
  Sú dni, kedy sa nám zdá, že slnko už nevyjde spoza oblakov a naša nálada sa už nemá šancu zmeniť. Nejak takto to vyzeralo aj v sobotu ráno 26.3.2011. Predpovede hlásili zamračené, až prehánky a ráno aj obloha vyzerala, že s touto predpoveďou celkom súhlasí. Z obyčajného ľudského pohľadu je to čas ako stvorený na nerozhodnosť, dilemu,či kopec otázok v situácii, že sa chystáte niekde von. Tiež sme sa ako rodinka týmto javom nevyhli, a tak sme sa ráno poriadne zapotili, kým sme sa rozhodli, že ešte neprší, a teda situácia sa môže ešte stále zlepšiť a preto ideme na plánovaný turistický výlet na pony farmu a vyhliadku na Suchm vrchu. Po urputnom boji s časom nám niečo pred 8:30 zavolala mamička Lenky z Malachova, či má Lenka ísť alebo ostať doma. Po vzájomnom rozhovore sa mamička rozhodla, že Lenka teda príde a to bolo presne to, čo nám v tom momente potvrdilo, že Pán nás volá do služby aj v tento deň. S radosťou sme sa vybrali na autobusovú zastávku, kde sme si počkali na zvyšok výpravy a po nevyhnutnej modlitbe sme sa všetci siedmi vybrali na Pony farmu, ktorá leží na Suchom vrchu, kde na nás už čakali koníky a vyliadka.
Po príchode sme sa rozdelili. Naši starší bratia Ivan a Ondrej sa vybrali na vyhliadku, lebo ich veľmi nelákala jazda na koni. My ostatní sme si šli po očakávané koníky. Po skoro polhodinovej jazde troch detí na troch koňoch sme sa znova spojili s našimi staršími bratmi a po príchode milých oneskorencov (rodinky Heinrichovej) sme si spravili priamo na farme stíško. Hovorili sme o Božej moci meniť veci prirodzené na veci zázračne neobvyklé a uviedli sme príklad Balámovej oslice, ktorá na Boží príkaz prehovorila k svojmu pánovi. (4M 22, 21-31) Niekedy nám prídu veci všedného života nemenné a až trpko zotročujúce nás aj naše okolie, ale Boh dokáže aj s takýmito vecami hýbať, len ich treba skutočne odovzdať Jemu a neriešiť to vlastnými silami. Po stíšku sme sa vybrali na vyhliadku, ktorá pripomínala región Slovenského raja a tých z nás, čo tam ešte neboli, celkom nadchla. Je naozaj zázrak, že niečo také nádherné nám Boh dal tak blízko do okolia BB. Aj za túto neďalekú nádheru Ti patrí obrovská vďaka, Hospodine! Rozlúčili sme sa niekoľko minút po dvanástej a relatívne unavení sme sa s dobrou náladou a so slniečkom za chrbtom vybrali domov na chutný obed. Po obede sme spolu s jedlom trávili aj super chvíle v spoločenstve bratov a sestier a samozrejme aj v spoločenstve s naším Stvoriteľom a Jeho stvorením.
Vďaka, Pane, za tieto chvíle, keď si nám znova potvrdil, že činíš zázraky každý deň a že to nerobíš preto, aby si si niečo dokázal, ale aby si nám, malým a niekedy zadubeným svojim deťom ukázal, aký krásny život s Tebou môže byť, a to aj napriek zlým predpovediam.

Autor: Martin Drienovský               

Search

Časopis Pohľad

Slovo

1 Korintským 2, 9 Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.