4.3.2011
Očakávať na Boha sa oplatí. On totiž nikdy nesklame! To sa mi potvrdilo aj v piatok 4.3.2011, kedy sa mal po dlhšom čase uskutočniť „zreformovaný“ dvojkoncert. Zreformovaný preto, pretože bol po prvýkrát v piatok a dvojkoncert jednoducho preto, lebo sa stretli dve banskobystrické evanjelické chválové kapely – domáca ObedEdom a Crossroad z ECAV v Lazovnej. Na tento večer som sa veľmi dlho tešila. Jeden z dôvodov je, že mám rada, keď sa stretne spoločenstvo mladých (ale aj starších) ľudí pri takej príležitosti, akou je oslava Boha hudbou a piesňami. Ďalší dôvod je ten, že je obohacujúce vidieť fungovanie iných skupín, ich prežívanie chvály, ich prejav, skrátka ich príbehy... A asi najhlavnejším dôvodom na radosť bolo, že som pozvala svoje spolužiačky, ktoré som s obrovskou dávkou viery očakávala. Ak si spätne prečítate začiatok tohto článku, ľahko vám z toho vyjde, ako to asi dopadlo . Nie, dopadlo to omnoho lepšie! Dovoľte mi v krátkosti vám to priblížiť.
Piatok. Dorast. Skladanie Pohľadov - zborových časopisov. Zrazu sa otvoria dvere, v ktorých sa objaví prvá spolužiačka. A nie sama! Prišla s ňou naša nová americká spolužiačka, ktorá už náš zbor raz navštívila, ale v ten večer som ju ani v najmenšom nečakala! Bola som celá bez seba. ´Zatiaľ to vychádza, Tato´ – vravela som si. Postupne prichádzala hodina H, začiatok koncertu. Po ostatných spolužiačkach ani stopy, napriek tomu, že účasť potvrdili, teda dve určite a jedna povedala, že uvidí – u žien to v preklade zväčša znamená „nie“. A tu som sa dostala k druhému šoku, ktorý mi takmer vtlačil do očí slzy šťastia – moja druhá spolužiačka – tá, čo to pozvanie prijala s nie najväčším nadšením, stála predo mnou. Hodila som sa jej okolo krku. A po nej ďalšia – AJ SO SESTROU! ´Bože, Ty si úžasný, Ty si najúžasnejší!´ znelo mi hlavou. A po menšom nedorozumení s autobusom predsa len dorazila aj posledná... plus ako bonus som uvidela svojho bývalého spolužiaka zo základnej školy – no viete si predstaviť, že to ma dorazilo úplne... takmer plný kostol, čo na takýchto akciách nebývalo zvykom, mi nepomohol dostať sa zo stavu absolútnej blaženosti a vďaky. A keď som videla svoju rodinu, maminku, ako tancuje a chváli z celej sily... Ešte teraz, pri písaní týchto riadkov sa chvejem vzrušením. Očakávať na Boha sa oplatí. Ešte o tom niekto pochybuje?
Program bol naplno využitý. Stretnutie otvorila hosťujúca kapela, ktorá nás potešila pesničkami z ich vlastného repertoáru – ich (a Božie) piesne, ktoré vyplývali z osobných skúseností s Bohom. Niektoré mali formu svedectva, iné boli akoby príbehom, nechýbali ani „uctievačky“, ako im zvykneme hovoriť, také pekné, pomalé. Potom nasledovalo svedectvo sestry, ktorá pričuchla k vôni slávy a úspechu, ale po obrátení sa naučila, že Boh je jediný, ktorému patrí potlesk a uznanie. Celé sme to zakončili my – kapela ObedEdom a spoločné rozhovory nakoniec.
Nemám slov, ktoré by vyjadrili moju vďaku, ktorá ešte teraz pretrváva v mojom srdci, keď si spomeniem, ako veľmi si sa v ten večer dokázal, koľko ľudí si povzbudil, koľkých si sa dotkol...a ja verím, že to je len začiatok, že Tvoje spasenie sa bude šíriť ďalej a ešte viac! Daj nám odvahu pozývať ľudí do Tvojej prítomnosti, daj nám ochotu prichádzať k Tebe. Buď Ty vo všetkom slávne vyvýšený, Pane! Amen.
Piatok. Dorast. Skladanie Pohľadov - zborových časopisov. Zrazu sa otvoria dvere, v ktorých sa objaví prvá spolužiačka. A nie sama! Prišla s ňou naša nová americká spolužiačka, ktorá už náš zbor raz navštívila, ale v ten večer som ju ani v najmenšom nečakala! Bola som celá bez seba. ´Zatiaľ to vychádza, Tato´ – vravela som si. Postupne prichádzala hodina H, začiatok koncertu. Po ostatných spolužiačkach ani stopy, napriek tomu, že účasť potvrdili, teda dve určite a jedna povedala, že uvidí – u žien to v preklade zväčša znamená „nie“. A tu som sa dostala k druhému šoku, ktorý mi takmer vtlačil do očí slzy šťastia – moja druhá spolužiačka – tá, čo to pozvanie prijala s nie najväčším nadšením, stála predo mnou. Hodila som sa jej okolo krku. A po nej ďalšia – AJ SO SESTROU! ´Bože, Ty si úžasný, Ty si najúžasnejší!´ znelo mi hlavou. A po menšom nedorozumení s autobusom predsa len dorazila aj posledná... plus ako bonus som uvidela svojho bývalého spolužiaka zo základnej školy – no viete si predstaviť, že to ma dorazilo úplne... takmer plný kostol, čo na takýchto akciách nebývalo zvykom, mi nepomohol dostať sa zo stavu absolútnej blaženosti a vďaky. A keď som videla svoju rodinu, maminku, ako tancuje a chváli z celej sily... Ešte teraz, pri písaní týchto riadkov sa chvejem vzrušením. Očakávať na Boha sa oplatí. Ešte o tom niekto pochybuje?
Program bol naplno využitý. Stretnutie otvorila hosťujúca kapela, ktorá nás potešila pesničkami z ich vlastného repertoáru – ich (a Božie) piesne, ktoré vyplývali z osobných skúseností s Bohom. Niektoré mali formu svedectva, iné boli akoby príbehom, nechýbali ani „uctievačky“, ako im zvykneme hovoriť, také pekné, pomalé. Potom nasledovalo svedectvo sestry, ktorá pričuchla k vôni slávy a úspechu, ale po obrátení sa naučila, že Boh je jediný, ktorému patrí potlesk a uznanie. Celé sme to zakončili my – kapela ObedEdom a spoločné rozhovory nakoniec.
Nemám slov, ktoré by vyjadrili moju vďaku, ktorá ešte teraz pretrváva v mojom srdci, keď si spomeniem, ako veľmi si sa v ten večer dokázal, koľko ľudí si povzbudil, koľkých si sa dotkol...a ja verím, že to je len začiatok, že Tvoje spasenie sa bude šíriť ďalej a ešte viac! Daj nám odvahu pozývať ľudí do Tvojej prítomnosti, daj nám ochotu prichádzať k Tebe. Buď Ty vo všetkom slávne vyvýšený, Pane! Amen.
Autor: Kia Murínová
