Príjemné slnečné ráno nás povzbudilo vydať sa na turistický výlet na Vartovku, aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia. Pred farou na parkovisku sa stretla slušná kôpka ľudí. Na malej železničnej stanici v meste sme sa ešte viac rozrástli. Takú účasť si veru ešte nepamätám (okolo 40 ľudí). Zastúpenie bolo naozaj rôznorodé, nie len vekovo. Stretli sme sa bratia a sestry z Banskej Bystrice, Dúbravice, Malachova, Žiaru nad Hronom, dokonca aj z Číny („Kán“ tu študuje aj s manželkou a celkom si už zvykol na naše turistické výlety, hlavne pre náročnejších). Cesta urpínskymi serpentínkami nám ubiehala v celku rýchlo. Decká riešili pozorovacie aj vedomostné úlohy (po akej značke ideme?, vymenuj 4 druhy stromov, ktoré sú v okolí?...), za ktoré získavali „hviezdičky“. Ostatní väčšinou debatili alebo povzbudzovali mladších. Pri našom stúpaní slniečko poriadne pripekalo, no po príchode na hvezdáreň sa začala obloha zaťahovať. Pozreli sme si dokumentárny film o vesmíre, o hviezdach, a potom sme šli do kupoly s ďalekohľadom. „Ujo hvezdár“ nám povysvetľoval, poukazoval ďalekohľady, odpovedal na otázky, ale pozorovanie škvŕn na Slnku sa nekonalo. Slniečko sa stále skrývalo. Poniektorí hladnejší, keď videli blížiace sa oblaky, rýchlo pripravili poživeň, oheň a bola opekačka. No dlho sme nerozjímali, lebo sa rozpršalo. Problém to však nebol. Skryli sme sa všetci do premietacej miestnosti na hvezdárni, zaspievali a Martin rozprával z Božieho Slova na verše: Buďte ako jasné hviezdy vo vsemíre a Sme dedičmi požehnania Abrahámovho. Vyšlo to akurát. Stihli sme asi dve súťaže a prestalo pršať. Mohli sme sa pobrať späť domov. Ušlo to ako voda. Boli štyri hodiny popoludní a spokojní sme sa rozišli na všetky strany domov. Pán Boh nám opäť dokázal, že je s nami kdekoľvek a vie veci premyslieť lepšie ako my. Aj dáždik poslúžil. Neboli sme rozbehaní, ale mohli sme sa úplne sústrediť na spoločný čas okolo Božieho Slova. Keď však bolo treba končiť, cestu nám pripravil bez blata.
Vďaka Pane Bože za Tvoju zvrchovanosť a láskavosť.

---