28.6.2011
„Aj práca bez mzdy môže prinášať radosť."
„Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho...“ 1Kor 12, 12
„Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho...“ 1Kor 12, 12
Keď v nedeľu po kázni náš farky Janko Kollár oznámil že bude brigáda na cintoríne, hneď som si povedala, že ak len trochu budem môcť, určite pôjdem.
Tak som sa v jeden júnový utorok ráno vybrala. Cintorín je miesto posledného odpočinku zosnulých. Vždy tu vládne kľud a pokoj. Nie však v deň našej brigády. Už spoza domov som počula vravu ľudí a nezameniteľný smiech nášho Janka.
Zvítala som sa so všetkými účastníkmi, zobrala som do rúk hrable a pridala sa k ostatným pracantom. Všetkých nás spravodlivo „menežoval“ brat Števko Urbašík a my sme pod jeho taktovkou organizovane zvládali kosenie, hrabanie a upratovanie.
V príjemnom počasí nám išla práca, ako sa hovorí, od ruky a za pár hodín sme ju mali hotovú.
Aj keď trochu unavení, ale vo výbornej nálade sme poodkladali nástroje a pobrali sa každý svojou cestou s dobrým pocitom práce vykonanej pre naše spoločenstvo.
Toto sú stretnutia, kde sa máme možnosť lepšie spoznávať, porozprávať sa o svojich radostiach, či starostiach a aj o zážitkoch, ako Boh zasiahol významným spôsobom do nášho života. Veď všetko sme dostali od Boha, my sme len správcovia.
Preto aj takéto stretnutia pokladám za dôležité, budujú naše spoločenstvo.
Pán môj, ďakujem Ti, že si ma uspôsobil k službe a ja to prijímam v mene JEŽIŠ.
Fotografie
Tak som sa v jeden júnový utorok ráno vybrala. Cintorín je miesto posledného odpočinku zosnulých. Vždy tu vládne kľud a pokoj. Nie však v deň našej brigády. Už spoza domov som počula vravu ľudí a nezameniteľný smiech nášho Janka.
Zvítala som sa so všetkými účastníkmi, zobrala som do rúk hrable a pridala sa k ostatným pracantom. Všetkých nás spravodlivo „menežoval“ brat Števko Urbašík a my sme pod jeho taktovkou organizovane zvládali kosenie, hrabanie a upratovanie.
V príjemnom počasí nám išla práca, ako sa hovorí, od ruky a za pár hodín sme ju mali hotovú.
Aj keď trochu unavení, ale vo výbornej nálade sme poodkladali nástroje a pobrali sa každý svojou cestou s dobrým pocitom práce vykonanej pre naše spoločenstvo.
Toto sú stretnutia, kde sa máme možnosť lepšie spoznávať, porozprávať sa o svojich radostiach, či starostiach a aj o zážitkoch, ako Boh zasiahol významným spôsobom do nášho života. Veď všetko sme dostali od Boha, my sme len správcovia.
Preto aj takéto stretnutia pokladám za dôležité, budujú naše spoločenstvo.
Pán môj, ďakujem Ti, že si ma uspôsobil k službe a ja to prijímam v mene JEŽIŠ.
Fotografie
Autor: šubica Letková
