„Prinášali k Nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im. Ale Ježiš zavolal si ich a povedal: Dovoľte dietkam prichádzať ku mne, a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. Veru, hovorím vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde do neho.“ Lukáš 18, 15-17

Brat Martin ma oslovil, aby som „niečo“ napísala o Biblickom tábore, ktorý prebiehal v spolupráci s neziskovou organizáciou ADAM v dňoch 4.7, 6.7, 7.7 a 8.7.2011, program bol nasledovný:

4.7.2011 Urpín Kalvária – športový deň
6.7.2011 Čiernohorská železnička
7.7.2011 Zvolen (arborétum) - vlakom
8.7.2011 opekačka v Dúbravici.

  Rozmýšľala som, čo „niečo“ napísať, pretože každý deň sme ja a sestra Gabika zažili niečo nové. Deti boli úžasné, ďakujem Bohu, že som sa mohla pozrieť do ich sveta, vidieť, ako v ich životoch pracuje Duch Svätý a aká je ich viera, musím povedať, že niekedy som zostala zahanbená, aké majú vedomosti z Písma, pretože ja mám v mnohom nedostatky. Videla som, ako Boh koná v ich životoch a bola som nadšená...
  V pondelok na športový deň sa vytvorili z detí 3 skupiny, každá mala svojho vedúceho a športový deň na Urpíne sa mohol začať, samozrejme najprv nás čakalo pochodovanie mestom a neskôr výstup na Kalváriu. Tam už deti šantili, vytvorili si pomenovanie svojich skupín, takže medzi sebou súťažili: Samsonovci, Dávidovci a Petrovci. Peťo, Sára a Zuzanka sa osvedčili ako vedúci skupín, ktorí usmerňovali svoje skupiny pri športových výkonoch. Pohľad na nich, ako sa ujali svojich“ funkcií „ ma milo potešil. Martinka fotograficky zdokumentovala aktivitu „múmia“, za čo jej patrí moja veľká vďaka, lebo mne ani len na um nezišlo zobrať foťák. Pri schádzaní dolu Urpínom som si mohla vypočuť Samkove Drienovského slová ako sa deti majú správať s úctou k svojim rodičom, ako si deti majú vážiť svojich rodičov. Zažila som pospevovanie nášho Martinka - malého nezbedníka, keď som ho držala za ruku a pochodovali sme mestom, spieval si pesničku z nášho raňajšieho stíšenia, len tak si pospevoval a to som si myslela, že nedával pozor... Bratia Kubko a Riško celý deň lietali so šiltovkou v ruke za motýľmi a snažili sa aspoň jedného chytiť...
  Najnáročnejším dňom bola streda a náš výlet Čiernohorskou železnicou. Videli sme, akú prírodu stvoril Boh, všetko rastlinstvo a celú tú zelenú nádheru, hovorili sme si Podobenstvo o strome a dome. Vo Vydrove, kde sme sa odviezli parným vláčikom, sme si zaspievali okrem iného pesničku: Budem ako strom, sadený pri vode... Na vláčiku sme cestovali celý deň, večer asi tak o 17,30-17,45 sme dorazili do BB. Boli sme unavení, plní dojmov, vyskúšali sme pršiplášte a vyjedli z ruksakov všetko, čo obetaví rodičia zabalili.
  Vo štvrtok vo Zvolene na Borovej Hore na prechádzke arborétom sme obdivovali, čo všetko Boh vytvoril - dielo Jeho rúk je naozaj neopísateľne veľké, toľko druhov stromov, kríkov... a to bolo len máličko z Jeho veľkého diela. Ďakujem Pánu Bohu za všetky deti, ktoré nám ich rodičia zverili do rúk a som nesmierne rada, že naše deti vedia o Bohu toľko. Prechádzku arborétom sme si spríjemnili pesničkami, rozprávaním, vypočula som si rozprávanie Samka Slávu o tom, akú dôležitú Knihu on číta, jeho úprimné vyznanie, aký dostal nádherný a vzácny dar od pani katechétky na hodine náboženstva. Dostal dar - malú, modrú knihu (Novú zmluvu), hovoril mi, ako si z nej číta pekne od začiatku, počúvala som jeho slová a bola som vďačná Bohu, že koná v životoch svojich najmenších. Vďaka Ti Pane za všetkých maličkých.
Piatok sme prežili klasikou, bola opekačka, vlastne grilovanie špekačiek u nás na záhrade. Bola veľká zábava – preťahovanie lanom. Kopa nôh sa šmýkala po zelenej tráve a kopa rúk mocne držala lano, chalani proti babám, potom malí proti veľkým... samozrejme, že sa deti najprv posilnili špekačkami. Autobusom sme sa odviezli do BB, kde zábava (naháňačka) pokračovala vo farskej záhrade. Chlapci Samko, Kubko a Riško šantili ďalej a my baby – Janka, Zuzanka a ja sme sedeli pod stromami a rozprávali sme sa, vďaka dievčatám som nakukla do ich školského sveta a bolo mi veľmi príjemne počúvať ich.
  Ďakujem Pánu Bohu za sestru Gabiku, za jej cenné rady, za pomoc pri dozore nad deťmi. Som rada, že doviedla Adama, Sofiu a Barbaru, som tiež rada, že sa k nám pridala Evka Drienovská.
  „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Matúš 5,16
Verím, že svetlo, ktoré horí v životoch našich najmenších, bude čoraz mocnejšie a bude svietiť všetkým ľuďom, aby videli dobré skutky na oslavu nášho Pána.

---