20.8.2011
Keď som bola malá, ale i staršia, tešila som sa, keď nás vzali rodičia na výlet. Videli sme nový kúsok sveta a rozšírili sme si obzor. Ako i minulé prázdniny aj tieto n. o. ADAM organizovala výlet pre malých i tých väčších. Tentokrát to bola Nitra so svojím starobylým hradom a inými / to bolo čiastočne tajomstvo/ atrakciami.
Niektorí v ráno odchodu mali opačné naladenie (myslím na väčšiu časť našej rodiny), keďže sme ešte deň pred tým docestovali domov z dovolenky. Mysleli sme však na ostatných bratov a sestry o ktorých sme vedeli, že sa na výlet tešia a tak sme s Pánovou radosťou vyrazili. Rozhodla sa isť menšia skupinka ľudí, ktorí sme sa stretli pred farou, kde sme si vyprosili s bratom farárom Jankom Pánove požehnanie. Cesta do Nitry prebehla dobre a bola spríjemnená aj neplánovanou zastávkou na detskom ihrisku pri benzínovej pumpe. Keď sme dorazili čakal nás výstup na hrad. Prvá zastávka bola námestie kniežaťa Pribinu s jeho sochou. Ako sme sa neskôr dozvedeli z výkladu na hrade, bol to práve Pribina, ktorý dal postaviť prvú kresťanskú stavbu na území Veľkej Moravy a teda aj dnešného Slovenska. Neskôr táto kresťanská rotunda bola spojená s Pribinovým palácom a ďalšími dostavbami v priebehu storočí dostal Nitriansky hrad súčasnú podobu. Na hrade sme najprv z jeho mohutných hradieb obdivovali výhľad na mesto a okolie. Mužská časť nášho osadenstva si trénovala fyzikálne zákonitosti v praxi pri hradnej studni počítaním za aký čas dopadne kameň do studne. Mimochodom mala hĺbku 64m. V hradnej katedrále sme si pripomenuli dejiny Veľkej Moravy, kde nám informácie podal aj miestny cirkevník, ktorý upravoval výzdobu. Fotenie svadobných párov v hradnej záhrade okomentoval malý Danko slovami : „Aha, tam je princezná“.
V meste sme sa občerstvili spoločným obedom. Príjemné osvieženie sme zažili pri fontáne pred divadlom chladivou spŕškou podľa fúkania vetra. Najviac sa tomu tešili deti, ktoré sme potom museli prezliecť. Poslednou plánovanou zastávkou bola návšteva Slovenského poľnohospodárskeho múzea sídliaceho v areáli Agrokomplexu. Pani na pokladni nás potešila správou, že pri príležitosti výstavy Agrokomplex je vstupné do múzea zadarmo. Súťaž v ručnom kosení trávy a zraz veteránov sme už nestihli, ale zaujímavých vecí na pozeranie tam bolo dosť. Vybrali sme si prvý pavilón „Najstaršie dejiny poľnohospodárstva“, kde nám sprievodkyňa porozprávala o vývoji poľnohospodárskych techník od najstarších čias po stredovek. Cestou do ďalšieho pavilónu sme vonku videli vystavené traktory na uhlie, poháňané parou. Boli tak veľké, že ich železné kolesá mali takmer výšku dospelého človeka. Nevedeli sme, že niečo také vôbec niekedy existovalo. Všetky typy traktorov od najstarších až po tie, ktoré dodnes vidíme chodiť po našich poliach, mláťačky, kosačky, sejačky sme si mohli prezrieť v ďalšom pavilóne. Pri odchode, keď sme sa už rozhodli kvôli času ďalšie expozície nenavštíviť, sme si všimli, že neďaleko premáva parný vlak – úzkokoľajná parná poľná železnica, pochádzajúca z okolia Želiezoviec. V minulosti slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov ako sú cukrová repa, obilie, zvieratá, repné skrojky, melasa, mlieko, drevo, hnoj, uhlie, stavebné materiály. Okrem toho prepravovala ľudí do práce, do miest a deti do školy. Na prosbu a radosť našich detí sme sa rozhodli, že sa na nej tiež prevezieme.
Bolo by čo obdivovať ešte niekoľko hodín. Pani sprievodkyňa nám prezradila, že tieto atrakcie ktoré sa prevádzkujú len počas väčších výstav, budú sa najbližšie konať na výstave Autosalón Nitra. Boli sme vďační nášmu Pánovi za spoločne strávený požehnaný čas.
Fotografie
Niektorí v ráno odchodu mali opačné naladenie (myslím na väčšiu časť našej rodiny), keďže sme ešte deň pred tým docestovali domov z dovolenky. Mysleli sme však na ostatných bratov a sestry o ktorých sme vedeli, že sa na výlet tešia a tak sme s Pánovou radosťou vyrazili. Rozhodla sa isť menšia skupinka ľudí, ktorí sme sa stretli pred farou, kde sme si vyprosili s bratom farárom Jankom Pánove požehnanie. Cesta do Nitry prebehla dobre a bola spríjemnená aj neplánovanou zastávkou na detskom ihrisku pri benzínovej pumpe. Keď sme dorazili čakal nás výstup na hrad. Prvá zastávka bola námestie kniežaťa Pribinu s jeho sochou. Ako sme sa neskôr dozvedeli z výkladu na hrade, bol to práve Pribina, ktorý dal postaviť prvú kresťanskú stavbu na území Veľkej Moravy a teda aj dnešného Slovenska. Neskôr táto kresťanská rotunda bola spojená s Pribinovým palácom a ďalšími dostavbami v priebehu storočí dostal Nitriansky hrad súčasnú podobu. Na hrade sme najprv z jeho mohutných hradieb obdivovali výhľad na mesto a okolie. Mužská časť nášho osadenstva si trénovala fyzikálne zákonitosti v praxi pri hradnej studni počítaním za aký čas dopadne kameň do studne. Mimochodom mala hĺbku 64m. V hradnej katedrále sme si pripomenuli dejiny Veľkej Moravy, kde nám informácie podal aj miestny cirkevník, ktorý upravoval výzdobu. Fotenie svadobných párov v hradnej záhrade okomentoval malý Danko slovami : „Aha, tam je princezná“.
V meste sme sa občerstvili spoločným obedom. Príjemné osvieženie sme zažili pri fontáne pred divadlom chladivou spŕškou podľa fúkania vetra. Najviac sa tomu tešili deti, ktoré sme potom museli prezliecť. Poslednou plánovanou zastávkou bola návšteva Slovenského poľnohospodárskeho múzea sídliaceho v areáli Agrokomplexu. Pani na pokladni nás potešila správou, že pri príležitosti výstavy Agrokomplex je vstupné do múzea zadarmo. Súťaž v ručnom kosení trávy a zraz veteránov sme už nestihli, ale zaujímavých vecí na pozeranie tam bolo dosť. Vybrali sme si prvý pavilón „Najstaršie dejiny poľnohospodárstva“, kde nám sprievodkyňa porozprávala o vývoji poľnohospodárskych techník od najstarších čias po stredovek. Cestou do ďalšieho pavilónu sme vonku videli vystavené traktory na uhlie, poháňané parou. Boli tak veľké, že ich železné kolesá mali takmer výšku dospelého človeka. Nevedeli sme, že niečo také vôbec niekedy existovalo. Všetky typy traktorov od najstarších až po tie, ktoré dodnes vidíme chodiť po našich poliach, mláťačky, kosačky, sejačky sme si mohli prezrieť v ďalšom pavilóne. Pri odchode, keď sme sa už rozhodli kvôli času ďalšie expozície nenavštíviť, sme si všimli, že neďaleko premáva parný vlak – úzkokoľajná parná poľná železnica, pochádzajúca z okolia Želiezoviec. V minulosti slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov ako sú cukrová repa, obilie, zvieratá, repné skrojky, melasa, mlieko, drevo, hnoj, uhlie, stavebné materiály. Okrem toho prepravovala ľudí do práce, do miest a deti do školy. Na prosbu a radosť našich detí sme sa rozhodli, že sa na nej tiež prevezieme.
Bolo by čo obdivovať ešte niekoľko hodín. Pani sprievodkyňa nám prezradila, že tieto atrakcie ktoré sa prevádzkujú len počas väčších výstav, budú sa najbližšie konať na výstave Autosalón Nitra. Boli sme vďační nášmu Pánovi za spoločne strávený požehnaný čas.
Fotografie
Autor: Macka Ďurošová
