28.8.2011
Z prázdninových letných dvoch mesiacov bola už väčšina dní za nami, preplávaná, prebicyklovaná, prevýletovaná, ale v neďelu 28.8.2011 nás ešte predsa len niečo čakalo. V zborovom dome v Malachove bola pripravená Indiánska párty pre deti. Pozvánky sa dostávali už na konci školského roka v júni.
Pravdu povediac som sa trochu aj obávala, či decká nezabudnú. Dva mesiace sú dosť dlhá doba, aby nám veľa vecí vyšumelo z hlavy. Môj manžel Maťko ma povzbudzoval, ak prídu dve alebo tri deti – to nevadí. Veď vieme, že je dôležité nie či príde čo najviac detí, ale aby počuli Božie Slovo záchrany a veríme, že aspoň jeden z tých maličkých bude zachránený pre večné kráľovstvo. Ako sme vedeli, tak sme všetko pripravili a odišli pekne v nedeľu poobede do Malachova. O 16:30 hod. kedy bol oficiálne ohlásený začiatok párty, to vyzeralo biedne. Naše dve deti sa naháňali po záhrade samé. Potom na bicykli prišiel dorasťák Michal, Simonka – naši verní. Veľkým povzbudením boli aj prví malachovci Jasmínka a Davidko s ocinkom, s ktorými sme sa celé dva mesiace vôbec nevideli, ale ich maminka mala pozvánku poctivo primagnetkovanú na chladničke, aby nezabudli. Davidko bol aj pekne na tvári pomaľovaný, ako pravý indián. Schádzali sme sa veru pomaly ale isto. Okolo piatej sme začali.
Dôležitú správu napísanú čínskymi znakmi však nikto nevedel prečítať – nevedeli sme prečo je taká dôležitá. Museli sme si to prečítať v slovenskom preklade Biblie (1Tim 2, 4: Boh chce aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy). Zistili sme, že nech je správa akokoľvek životu dôležitá, ak jej nerozumieme, nič nám nepomôže.
Skutočný príbeh, ktorý sme si rozprávali bol o Cameronovi Townsendovi, chlapcovi z chudobnej farmárskej rodiny žijúcej pri Los Angeles, ktorý poznal Pána Ježiša a túžil aby Slovo z Abakuka, že celá zem bude naplnená slávou a poznaním Hospodina, bolo skutočnosťou. Pracoval pre organizáciu predávajúcu Biblie, ktorá ho vyslala až do Guatemaly. Tešil sa, že môže pracovať pre Boha a začal miestnym indiánom z kmeňa Cakchiquel (čítaj kakčakel) rozprávať o pravom Spasiteľovi Ježišovi Kristovi po španielsky, ale oni mu nič nerozumeli. Čoskoro pochopil, že ak im život zachraňujúcu správu nepovie zrozumiteľne, nikto zachránený nebude. Začal sa pomaličky učiť ich jazyk. Pán mu poslal aj pomoc v jednom indiánovi, ktorý trochu hovoril po španielsky. Pustil sa do prekladania evanjelia z Nového zákona. Po mesiaci mal prvé tri kapitoly a keď ich dal indiánom, boli nadšení, že Boh hovorí jazykom Cakchiquel. No preklad Nového zákona mu netrval ani rok, ani dva, ale hotový bol až po desiatich rokoch. Potom sa pustil do práce s indiánmi v Mexiku a nakoniec aj v Peru a amazonskej džungli, kde žilo viac ako 500 indiánskych kmeňov s rôznymi jazykmi. Ako pracoval, učil aj nových spolupracovníkov, založil školu z ktorej sa vyformovala organizácia Wycliffovi prekladatelia Biblie, ktorí sa snažia podobne ako Cameron aj dnes učiť nové jazyky menšín a prekladať do nich Bibliu, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy (1 Tim 2, 4). Cameron, aby ukázal indiánom, že ich má rád a záleží im na nich, sa naučil jesť aj ich zvláštne pochúťky – žubrienky, mravce, chrobáky. My na párty sme sa občerstvili menej exoticky. Ochutnali sme mexické tortilly s omáčkou (kúpené v SR) a celkom pochutili malým aj ešte menším. Keďže sme boli na indiánskej párty, každé z detí si vyrobilo vlastnú indiánsku čelenku namieru a išli sme sa ešte von zahrať – vybehať v hre Na mustangy.
Niektorí slovenskí indiáni prišli aj neskôr počas párty, ale rýchlo sa medzi nás zapojili, a tak sme sa tešili, že nás bolo okolo „pracovného“ stola nakoniec naozaj požehnane. Pán Boh sa o Svoje dielo opäť postaral.
Prosím nášho láskavého a starostlivého Pána, aby dal vzklíčiť semienku Božieho Slova, ktoré bolo zasiate do srdiečok našich „indiánov“ a prijali Pána Ježiša ako svojho záchrancu. Ďakujem Pánu Bohu aj za ochotné srdcia rodičov, ktorí doviedli deti na párty a pomohli pri jej realizácii. V zborovej miestnosti si niektorí dospeláci, ktorí už mali samostatnejšie ratolesti, mohli pozrieť film o Martinovi Lutherovi a podebatiť.
Chvála Ti Pane Bože za dobrý čas, ktorý sme mohli prežiť.
Pravdu povediac som sa trochu aj obávala, či decká nezabudnú. Dva mesiace sú dosť dlhá doba, aby nám veľa vecí vyšumelo z hlavy. Môj manžel Maťko ma povzbudzoval, ak prídu dve alebo tri deti – to nevadí. Veď vieme, že je dôležité nie či príde čo najviac detí, ale aby počuli Božie Slovo záchrany a veríme, že aspoň jeden z tých maličkých bude zachránený pre večné kráľovstvo. Ako sme vedeli, tak sme všetko pripravili a odišli pekne v nedeľu poobede do Malachova. O 16:30 hod. kedy bol oficiálne ohlásený začiatok párty, to vyzeralo biedne. Naše dve deti sa naháňali po záhrade samé. Potom na bicykli prišiel dorasťák Michal, Simonka – naši verní. Veľkým povzbudením boli aj prví malachovci Jasmínka a Davidko s ocinkom, s ktorými sme sa celé dva mesiace vôbec nevideli, ale ich maminka mala pozvánku poctivo primagnetkovanú na chladničke, aby nezabudli. Davidko bol aj pekne na tvári pomaľovaný, ako pravý indián. Schádzali sme sa veru pomaly ale isto. Okolo piatej sme začali.
Dôležitú správu napísanú čínskymi znakmi však nikto nevedel prečítať – nevedeli sme prečo je taká dôležitá. Museli sme si to prečítať v slovenskom preklade Biblie (1Tim 2, 4: Boh chce aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy). Zistili sme, že nech je správa akokoľvek životu dôležitá, ak jej nerozumieme, nič nám nepomôže.
Skutočný príbeh, ktorý sme si rozprávali bol o Cameronovi Townsendovi, chlapcovi z chudobnej farmárskej rodiny žijúcej pri Los Angeles, ktorý poznal Pána Ježiša a túžil aby Slovo z Abakuka, že celá zem bude naplnená slávou a poznaním Hospodina, bolo skutočnosťou. Pracoval pre organizáciu predávajúcu Biblie, ktorá ho vyslala až do Guatemaly. Tešil sa, že môže pracovať pre Boha a začal miestnym indiánom z kmeňa Cakchiquel (čítaj kakčakel) rozprávať o pravom Spasiteľovi Ježišovi Kristovi po španielsky, ale oni mu nič nerozumeli. Čoskoro pochopil, že ak im život zachraňujúcu správu nepovie zrozumiteľne, nikto zachránený nebude. Začal sa pomaličky učiť ich jazyk. Pán mu poslal aj pomoc v jednom indiánovi, ktorý trochu hovoril po španielsky. Pustil sa do prekladania evanjelia z Nového zákona. Po mesiaci mal prvé tri kapitoly a keď ich dal indiánom, boli nadšení, že Boh hovorí jazykom Cakchiquel. No preklad Nového zákona mu netrval ani rok, ani dva, ale hotový bol až po desiatich rokoch. Potom sa pustil do práce s indiánmi v Mexiku a nakoniec aj v Peru a amazonskej džungli, kde žilo viac ako 500 indiánskych kmeňov s rôznymi jazykmi. Ako pracoval, učil aj nových spolupracovníkov, založil školu z ktorej sa vyformovala organizácia Wycliffovi prekladatelia Biblie, ktorí sa snažia podobne ako Cameron aj dnes učiť nové jazyky menšín a prekladať do nich Bibliu, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy (1 Tim 2, 4). Cameron, aby ukázal indiánom, že ich má rád a záleží im na nich, sa naučil jesť aj ich zvláštne pochúťky – žubrienky, mravce, chrobáky. My na párty sme sa občerstvili menej exoticky. Ochutnali sme mexické tortilly s omáčkou (kúpené v SR) a celkom pochutili malým aj ešte menším. Keďže sme boli na indiánskej párty, každé z detí si vyrobilo vlastnú indiánsku čelenku namieru a išli sme sa ešte von zahrať – vybehať v hre Na mustangy.
Niektorí slovenskí indiáni prišli aj neskôr počas párty, ale rýchlo sa medzi nás zapojili, a tak sme sa tešili, že nás bolo okolo „pracovného“ stola nakoniec naozaj požehnane. Pán Boh sa o Svoje dielo opäť postaral.
Prosím nášho láskavého a starostlivého Pána, aby dal vzklíčiť semienku Božieho Slova, ktoré bolo zasiate do srdiečok našich „indiánov“ a prijali Pána Ježiša ako svojho záchrancu. Ďakujem Pánu Bohu aj za ochotné srdcia rodičov, ktorí doviedli deti na párty a pomohli pri jej realizácii. V zborovej miestnosti si niektorí dospeláci, ktorí už mali samostatnejšie ratolesti, mohli pozrieť film o Martinovi Lutherovi a podebatiť.
Chvála Ti Pane Bože za dobrý čas, ktorý sme mohli prežiť.
Autor: Evka Drienovská
