1.10.2011
Keď ADAM n.o. pripravovala výlet na Nitriansky hrad, ktorý sa uskutočnil koncom augusta, ešte sme netušili, že sa o mesiac do Nitry vrátime opäť. Okrem spomenutého Nitrianskeho hradu sme vtedy mali ešte jednu plánovanú zastávku – Slovenské poľnohospodárske múzeum. Bolo tam veľa zaujímavých atrakcií a pri odchode sme premýšľali, že tam opäť niekedy zavítame. Dozvedeli sme sa, že múzeum je otvorené celý týždeň, ale so všetkými atrakciami /ako napríklad parná železnička/ to bude najbližšie až počas Autosalónu začiatkom októbra.
1. októbra sa teda konal opäť výlet do Nitry. Tentokrát naším cieľom bol Autosalón a dokončenie prehliadky Poľnohospodárskeho múzea. V sobotu ráno sme sa zišli pred farou a spoločne sme si vyprosili Pánove požehnanie na cestu i po celý deň. Zišlo sa nás „pomenej“, takže sme sa zmestili do šiestich aut. Potešili sme sa, že prišla aj jedna nová rodinka, a tak deti mali o dvoch nových kamošov viac.
Cesta prebehla, vďaka Pánovi, veľmi dobre, a po necelých dvoch hodinách sme odparkovali autá neďaleko výstaviska. Rozhodli sme sa prezrieť si najprv autosalón a popoludnie stráviť v múzeu. Kombinácia preplnených hál motoristickými fanúšikmi a kŕdeľ detí okolo nás bola kombinácia nie veľmi vhodná, takže sme sa rozdelili na menšie skupinky a pomaličky začali postupovať výstaviskom. Bolo tam naozaj veľa rôznych značiek a druhov áut. Veľké, malé, luxusné i špeciálne upravené. Možno to znie paradoxne, ale najviac sa nám páčilo v poslednom pavilóne, venovanom historickým automobilom. Bolo tu naozaj veľa pekne zreštaurovaných áut, predovšetkým z prvej polovice minulého storočia. Keď nad tým uvažujem, tak tých super drahých luxusných áut je okolo nás akosi stále viac. Akoby nám už nejako zovšedneli. Akoby ich luxus a výnimočnosť mali svedčiť o bohatstve a moci ich majiteľov. Akoby sa honba za peniazmi, mocou a svetskou slávou stávali zmyslom i cieľom života.
V pavilóne s veteránmi bola i malá motokárová dráha. Naši najmladší účastníci si s veľkou trpezlivosťou vystáli rad, aby si urobili zopár kôl na „šľapacích“ motokárach, práve takých, aké sme si my sami kedysi doma svojpomocne stavali. Po krátkom občerstvení, keď sme sa všetci dali dohromady, sme vyrazili opäť do Poľnohospodárskeho múzea. Aj tu bola výstava veteránov. Najzaujímavejším modelom bol Cadillac Eldorádo. Myslím, že toto auto sa stalo naozajstným symbolom Ameriky 60-tych rokov. Prestavte si auto takmer 6-metrov dlhé a 2-metre široké, s 8-litrovým motorom a výbavou, ktorá sa ešte dnes považuje v Európe za špeciálnu. Takže opäť nič nové pod slnkom. To isté čo sme spomínali, keď sme boli na výstavisku, len v americkom balení spred štyridsiatich rokov.
Deti aj tak najviac zaujali obrovské traktory, ktoré sú trvalou súčasťou Poľnohospodárskeho múzea. A tak sme ich opäť vykladali na ich obrovské železné plošiny, fotili, tešili sa s nimi. A bol tu čas ísť domov. Cesta späť opäť prebehla hladko a navyše aj relatívne rýchlo. Posádky v autách sa pomenili, a tak sme sa mohli vzájomne porozprávať. Záverom môžeme opäť len ďakovať nášmu Pánovi za spoločne prežitý nádherný deň.
Fotografie
1. októbra sa teda konal opäť výlet do Nitry. Tentokrát naším cieľom bol Autosalón a dokončenie prehliadky Poľnohospodárskeho múzea. V sobotu ráno sme sa zišli pred farou a spoločne sme si vyprosili Pánove požehnanie na cestu i po celý deň. Zišlo sa nás „pomenej“, takže sme sa zmestili do šiestich aut. Potešili sme sa, že prišla aj jedna nová rodinka, a tak deti mali o dvoch nových kamošov viac.
Cesta prebehla, vďaka Pánovi, veľmi dobre, a po necelých dvoch hodinách sme odparkovali autá neďaleko výstaviska. Rozhodli sme sa prezrieť si najprv autosalón a popoludnie stráviť v múzeu. Kombinácia preplnených hál motoristickými fanúšikmi a kŕdeľ detí okolo nás bola kombinácia nie veľmi vhodná, takže sme sa rozdelili na menšie skupinky a pomaličky začali postupovať výstaviskom. Bolo tam naozaj veľa rôznych značiek a druhov áut. Veľké, malé, luxusné i špeciálne upravené. Možno to znie paradoxne, ale najviac sa nám páčilo v poslednom pavilóne, venovanom historickým automobilom. Bolo tu naozaj veľa pekne zreštaurovaných áut, predovšetkým z prvej polovice minulého storočia. Keď nad tým uvažujem, tak tých super drahých luxusných áut je okolo nás akosi stále viac. Akoby nám už nejako zovšedneli. Akoby ich luxus a výnimočnosť mali svedčiť o bohatstve a moci ich majiteľov. Akoby sa honba za peniazmi, mocou a svetskou slávou stávali zmyslom i cieľom života.
V pavilóne s veteránmi bola i malá motokárová dráha. Naši najmladší účastníci si s veľkou trpezlivosťou vystáli rad, aby si urobili zopár kôl na „šľapacích“ motokárach, práve takých, aké sme si my sami kedysi doma svojpomocne stavali. Po krátkom občerstvení, keď sme sa všetci dali dohromady, sme vyrazili opäť do Poľnohospodárskeho múzea. Aj tu bola výstava veteránov. Najzaujímavejším modelom bol Cadillac Eldorádo. Myslím, že toto auto sa stalo naozajstným symbolom Ameriky 60-tych rokov. Prestavte si auto takmer 6-metrov dlhé a 2-metre široké, s 8-litrovým motorom a výbavou, ktorá sa ešte dnes považuje v Európe za špeciálnu. Takže opäť nič nové pod slnkom. To isté čo sme spomínali, keď sme boli na výstavisku, len v americkom balení spred štyridsiatich rokov.
Deti aj tak najviac zaujali obrovské traktory, ktoré sú trvalou súčasťou Poľnohospodárskeho múzea. A tak sme ich opäť vykladali na ich obrovské železné plošiny, fotili, tešili sa s nimi. A bol tu čas ísť domov. Cesta späť opäť prebehla hladko a navyše aj relatívne rýchlo. Posádky v autách sa pomenili, a tak sme sa mohli vzájomne porozprávať. Záverom môžeme opäť len ďakovať nášmu Pánovi za spoločne prežitý nádherný deň.
Fotografie
Autor: Miroslav Ďuroš
