Vo veľmi chladné sobotné ráno sme sa stretli tu u nás na parkovisku pred farou, aby sme sa vydali na Pršany, kde sme si išli spolu s našimi rodinkami púšťať šarkany. Neobišlo sa to však bez menších komplikácií, ale po krátkej ceste lesom (sprevádzanej jedným domácim miláčikom) sme úspešne dorazili na priestrannú lúku, na ktorej sme sa utáborili, pretože sa nám zdala byť vhodná na púšťanie šarkanov. Po rozbalení šarkanov niektorí so sklamaním zistili, že tie ich sú nefunkčné, avšak mali sme v zálohe dva úplne nové! Takže sklamanie razom pominulo. Hneď po prvom testovaní jedného z nich sa však nedopatrením dostal špagát na koniec a šarkan odletel. Neodletel však ďaleko, ale pristál na neďalekom strome (ako sme neskôr zistili bol to orech). Takže sa muselo šplhať hore. Takto sa to stalo ešte jedenkrát, ale potom to už celkom fičalo. Neskôr začal fúkať taký silný vietor, že sme museli svoju veselú činnosť ukončiť a utekali sme sa skryť do lesa, kde si deti zahrali hru jaskyňa, zaspievali si spolu s nami pár piesní a vypočuli Božie slovo. Po ulúpení všetkých pokladov z jaskyne sme sa vydali na cestu späť domov. Cestou späť sme videli aj ovečky pasúce sa na lúke, čo malo svoje čaro a potešilo nás i detičky. Takže sme prežili krásny a požehnaný čas v Božej prírode spolu s detičkami. Všetci tí, ktorí zaváhali a neprišli, môžu len ľutovať, ale nabudúce sa, pevne veríme, pridajú k nám.

---