30.12.2011 - 2.1.2012
Preto skláňam kolená pred Otcom, po ktorom sa menuje každá rodina na nebi aj na zemi: aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku, aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, čo je to za šírka a dĺžka, výška a hĺbka a poznať lásku Kristovu, ktorá je nad všetky známosti, aby ste boli naplnení všetkou plnosťou Božou. (Efezkým 3, 14-19)
Zimný zborový výlet rodín a jednotlivcov vo Svite sa konal už po druhýkrát na tom istom mieste pod Tatrami - vo Svite. Odchádzali sme 30.12.2011, domov sme sa vracali už v novom roku 2.1.2012. Naša rodinka sa tešila, že môžeme prežiť spoločný čas s bratmi a sestrami. Bude priestor na spoločné stíšenia okolo Božieho Slova, rozhovory, výlety...
V deň odchodu napoludnie v Banskej Bystrici chumelilo. Pri nastupovaní do auta sa na nás spúšťali v hustom mraku chuchvalce snehu. Dvere auta sa zatvorili, a opúšťajúc záľahy snehu a míňajúce odhŕňače a posýpacie autá, sme vyrazili. Snehovú nádheru na Donovaloch si vychutnávali hmýriaci sa lyžiari. Pár kilometrov za Donovalmi sme sa nestíhali čudovať, ale po snehu tam nebolo ani stopy. Minulý rok bola snehová nádielka vo Svite bohatá, ale pri príchode ani tu nebolo po snehu ani chýru ani slychu. Boli sme vďační, že sme dobre docestovali. Ubytovali sme sa vedľa kostola, čo bol zborový dom s kuchynkou, zborovou miestnosťou a obytnou časťou na poschodí, kde sa nás zmestilo 25 ľudí, z toho 5 rodiniek a 5 sólo jednotlivcov. Jedno poschodie bol byt domáceho farára.
Každé ráno nás čakala osviežujúca prechádzka na čerstvom vzduchu zhruba 500 m do stravovacieho zariadenia, kde sme mali raňajky. Mali sme tam aj obedy a večere.
Dopoludnia sme trávili v pohybe. Jeden deň sme sa priblížili do našich veľhôr - na Štrbské pleso. Výhľad bol maximálne na 3m. Deti spontánne využili prvý objavený briežok, na ktorom sa s chuťou spúšťali na svojich klzákoch. Niektorí sa prebrodili hmlou a urobili si prechádzku okolo jazera. Od domácich obyvateľov sme sa dozvedeli o neďalekom lyžiarskom stredisku Lopušná dolina, asi tak 10 min od nášho „bydliska“. Tam si deti zapojené ako vláčik vychutnali kĺzačku a snehovú nádielku.
Po večeri bolo biblické vyučovanie, deti a dospelí osobitne. Počas troch večerov sme prešli počiatkom histórie židovského národa v troch témach Abrahám, Izák a Jákob. Začínali sme spoločnými piesňami. Aj deťom veku primeraným spôsobom s názornými pomôckami sme vysvetlili Božiu zvrchovanosť a prítomnosť nad ľudskými cestami.
Vo voľných chvíľach mali deti workshopy - vyrábali si napr. svietniky zo sklenených pohárikov alebo maľovali prstami farebnú horiacu vatru.
V Silvestrovský večer sa tešili deti na púšťanie prskaviek, zakončené spoločným kruhom. Držali sme sa za ruky, spievali a ďakovali, že je Pán s nami. Ukončili sme to vzájomným žehnaním si. Deti spokojne unavené zaspali. Na druhý deň ich čakal pekný videozáznam polnočného ohňostroja, ktorý zaznamenala jedna sestrička. Počas silvestrovských služieb Božích sme po kázni poslúžili pár chválami.
Celý pobyt nás spájali aj spoločne prežité chvíle pri rozhovoroch, kŕmení pstruhov v tamojšom potoku, či pinpongových turnajoch(zahrali si aj najmenší).
Náš Pán nám dal požehnaný spoločný čas na budovanie, či povzbudenie, alebo oddych. Jemu patrí zato chvála a vďaka.
Zimný zborový výlet rodín a jednotlivcov vo Svite sa konal už po druhýkrát na tom istom mieste pod Tatrami - vo Svite. Odchádzali sme 30.12.2011, domov sme sa vracali už v novom roku 2.1.2012. Naša rodinka sa tešila, že môžeme prežiť spoločný čas s bratmi a sestrami. Bude priestor na spoločné stíšenia okolo Božieho Slova, rozhovory, výlety...
V deň odchodu napoludnie v Banskej Bystrici chumelilo. Pri nastupovaní do auta sa na nás spúšťali v hustom mraku chuchvalce snehu. Dvere auta sa zatvorili, a opúšťajúc záľahy snehu a míňajúce odhŕňače a posýpacie autá, sme vyrazili. Snehovú nádheru na Donovaloch si vychutnávali hmýriaci sa lyžiari. Pár kilometrov za Donovalmi sme sa nestíhali čudovať, ale po snehu tam nebolo ani stopy. Minulý rok bola snehová nádielka vo Svite bohatá, ale pri príchode ani tu nebolo po snehu ani chýru ani slychu. Boli sme vďační, že sme dobre docestovali. Ubytovali sme sa vedľa kostola, čo bol zborový dom s kuchynkou, zborovou miestnosťou a obytnou časťou na poschodí, kde sa nás zmestilo 25 ľudí, z toho 5 rodiniek a 5 sólo jednotlivcov. Jedno poschodie bol byt domáceho farára.
Každé ráno nás čakala osviežujúca prechádzka na čerstvom vzduchu zhruba 500 m do stravovacieho zariadenia, kde sme mali raňajky. Mali sme tam aj obedy a večere.
Dopoludnia sme trávili v pohybe. Jeden deň sme sa priblížili do našich veľhôr - na Štrbské pleso. Výhľad bol maximálne na 3m. Deti spontánne využili prvý objavený briežok, na ktorom sa s chuťou spúšťali na svojich klzákoch. Niektorí sa prebrodili hmlou a urobili si prechádzku okolo jazera. Od domácich obyvateľov sme sa dozvedeli o neďalekom lyžiarskom stredisku Lopušná dolina, asi tak 10 min od nášho „bydliska“. Tam si deti zapojené ako vláčik vychutnali kĺzačku a snehovú nádielku.
Po večeri bolo biblické vyučovanie, deti a dospelí osobitne. Počas troch večerov sme prešli počiatkom histórie židovského národa v troch témach Abrahám, Izák a Jákob. Začínali sme spoločnými piesňami. Aj deťom veku primeraným spôsobom s názornými pomôckami sme vysvetlili Božiu zvrchovanosť a prítomnosť nad ľudskými cestami.
Vo voľných chvíľach mali deti workshopy - vyrábali si napr. svietniky zo sklenených pohárikov alebo maľovali prstami farebnú horiacu vatru.
V Silvestrovský večer sa tešili deti na púšťanie prskaviek, zakončené spoločným kruhom. Držali sme sa za ruky, spievali a ďakovali, že je Pán s nami. Ukončili sme to vzájomným žehnaním si. Deti spokojne unavené zaspali. Na druhý deň ich čakal pekný videozáznam polnočného ohňostroja, ktorý zaznamenala jedna sestrička. Počas silvestrovských služieb Božích sme po kázni poslúžili pár chválami.
Celý pobyt nás spájali aj spoločne prežité chvíle pri rozhovoroch, kŕmení pstruhov v tamojšom potoku, či pinpongových turnajoch(zahrali si aj najmenší).
Náš Pán nám dal požehnaný spoločný čas na budovanie, či povzbudenie, alebo oddych. Jemu patrí zato chvála a vďaka.
Autor: Macka Ďurošová