6.1.2012
Ako vyzerajú králi? Ako sa obliekajú? Čo robia? Žijú skutočne nejakí králi?
Rozhovorom o týchto otázkach sme začali naše rozprávanie v Malachove 6.1.2012 na párty. Bol sviatočný, voľný, prázdninový deň, prišli menší aj väčší a pri príchode nás všetkých privítala vôňa – žiadny parfém, išlo to z kuchyne. Nebola to vôňa sladká, koláčiková, ale prenikavá kapustnicová s klobáskami, ktorú varil brat Mirko.
Keďže párty bola podľa kalendára v deň sviatku troch kráľov, povedali sme každý z nás povedal, čo o tomto sviatku a udalosti vie a keďže sa o tom píše aj v Biblii – Božom Slove, prečítali sme si to aj tam. Všimli sme si rôzne zaujímavosti – nepresnosti – napr. nikde v Biblii sa nepíše, že tí králi boli králi, ale Biblia ich volá mudrcmi, čiže to boli nejakí múdri ľudia, čo veľa vedia. Nie každý kráľ je múdry, skôr mudrca len zamestnáva. Zistili sme, že možno neboli ani traja a ani ich mená sme tam nenašli. Isté však je to, že P. Boh si ich vybral a komunikoval s nimi. V Biblii je naozaj napísané, že doniesli Ježišovi dary, nie však do maštale, ani do jaskyne, ale do domu kde bol so svojimi rodičmi. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Každý nemusel mať jednu malú škatuľku s darčekom ako sa to zvykne maľovať. Klenotnice zvykli byť aj veľké truhlice a išli predsa pred pomazaného kráľa Izraela (Mt 2, 2 a 4).
Všimli sme si, že o tých „troch kráľoch z východu“ Biblia veľmi veľa nehovorí (10-12 veršov) a je okolo nich dosť nejasností, ale pred tým aj potom sa píše hlavne o osobe Toho, ktorému sa prišli pokloniť, takže On je zrejme Ten najdôležitejší – On je Ten pravý Kráľ. A my sme neboli na „trojkráľovej párty“ ale na párty najväčšieho kráľa, ktorý má nebeské kráľovstvo a do neho nás pozýva. No nevedie tam široká, pohodlná brána, ale úzka. Naši starší bračekovci so stavbyvedúcou Maťkou nám jednu takú úzku bránu postavili. My sme si prechod aj so sklonenou hlavou, či stiahnutými pleciami mohli vyskúšať. Každý sám za seba prešiel a na druhej strane nás čakalo pohodlné kreslo s huňatou dekou. Rovnako nás čaká náš Kráľ, Otec s otvorenou náručou, pripravený ukryť a poláskať nás vo svojich dlaniach.
Nezabudli sme ani na hry s Gabom a s Mackou sme sa naučili pieseň: Kráľovi kráľov a Pánovi pánov sláva, haleluja. Spoločne sme sa pomodlili, a potom hor sa na pripravené občerstvenie – kapustnicu, slané čipsíky, sladké keksíky a iné „dobroty, lepety“. K papkaniu sa pridali aj naši starší bratia a sestry, ockovia, maminky a starké, ktorí si vo vedľajšej zborovej miestnosti pozreli film „Nebeské kráľovstvo“.
Všetci, ktorí sme nejakým spôsobom pripravovali, pomáhali a organizovali túto párty, vyjadrujeme obrovskú vďaku nášmu Kráľovi, Pánovi a Otcovi za milosť, že my, takí nedokonalí, sme mohli hovoriť jeho evanjelium a spolupodieľať sa na šírení Jeho kráľovstva. Prosím, aby prikryl naše nedokonalosti a previedol srdcia tých, ktorí tam boli, do nebeského kráľovstva, z tmy do svetla.
Rozhovorom o týchto otázkach sme začali naše rozprávanie v Malachove 6.1.2012 na párty. Bol sviatočný, voľný, prázdninový deň, prišli menší aj väčší a pri príchode nás všetkých privítala vôňa – žiadny parfém, išlo to z kuchyne. Nebola to vôňa sladká, koláčiková, ale prenikavá kapustnicová s klobáskami, ktorú varil brat Mirko.
Keďže párty bola podľa kalendára v deň sviatku troch kráľov, povedali sme každý z nás povedal, čo o tomto sviatku a udalosti vie a keďže sa o tom píše aj v Biblii – Božom Slove, prečítali sme si to aj tam. Všimli sme si rôzne zaujímavosti – nepresnosti – napr. nikde v Biblii sa nepíše, že tí králi boli králi, ale Biblia ich volá mudrcmi, čiže to boli nejakí múdri ľudia, čo veľa vedia. Nie každý kráľ je múdry, skôr mudrca len zamestnáva. Zistili sme, že možno neboli ani traja a ani ich mená sme tam nenašli. Isté však je to, že P. Boh si ich vybral a komunikoval s nimi. V Biblii je naozaj napísané, že doniesli Ježišovi dary, nie však do maštale, ani do jaskyne, ale do domu kde bol so svojimi rodičmi. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Každý nemusel mať jednu malú škatuľku s darčekom ako sa to zvykne maľovať. Klenotnice zvykli byť aj veľké truhlice a išli predsa pred pomazaného kráľa Izraela (Mt 2, 2 a 4).
Všimli sme si, že o tých „troch kráľoch z východu“ Biblia veľmi veľa nehovorí (10-12 veršov) a je okolo nich dosť nejasností, ale pred tým aj potom sa píše hlavne o osobe Toho, ktorému sa prišli pokloniť, takže On je zrejme Ten najdôležitejší – On je Ten pravý Kráľ. A my sme neboli na „trojkráľovej párty“ ale na párty najväčšieho kráľa, ktorý má nebeské kráľovstvo a do neho nás pozýva. No nevedie tam široká, pohodlná brána, ale úzka. Naši starší bračekovci so stavbyvedúcou Maťkou nám jednu takú úzku bránu postavili. My sme si prechod aj so sklonenou hlavou, či stiahnutými pleciami mohli vyskúšať. Každý sám za seba prešiel a na druhej strane nás čakalo pohodlné kreslo s huňatou dekou. Rovnako nás čaká náš Kráľ, Otec s otvorenou náručou, pripravený ukryť a poláskať nás vo svojich dlaniach.
Nezabudli sme ani na hry s Gabom a s Mackou sme sa naučili pieseň: Kráľovi kráľov a Pánovi pánov sláva, haleluja. Spoločne sme sa pomodlili, a potom hor sa na pripravené občerstvenie – kapustnicu, slané čipsíky, sladké keksíky a iné „dobroty, lepety“. K papkaniu sa pridali aj naši starší bratia a sestry, ockovia, maminky a starké, ktorí si vo vedľajšej zborovej miestnosti pozreli film „Nebeské kráľovstvo“.
Všetci, ktorí sme nejakým spôsobom pripravovali, pomáhali a organizovali túto párty, vyjadrujeme obrovskú vďaku nášmu Kráľovi, Pánovi a Otcovi za milosť, že my, takí nedokonalí, sme mohli hovoriť jeho evanjelium a spolupodieľať sa na šírení Jeho kráľovstva. Prosím, aby prikryl naše nedokonalosti a previedol srdcia tých, ktorí tam boli, do nebeského kráľovstva, z tmy do svetla.
Fotografie Autor: Eva Drienovská
