2.3.2012 - 4.3.2012
Bol piatok 2.3.2012 a my sme sa pomaly začali schádzať v zborovej miestnosti v Radvani ako na normálny dorast. Tento piatok bol ale výnimočný tým, že sme ním takpovediac začali našu víkendovku v Malachove. Tieto víkendovky sa stali celkom obľúbené medzi dorasťákmi, ale aj vedúcimi, hlavne kvôli svojej finančnej nenáročnosti (aj vďaka n.o. ADAM), ale aj kvôli jednoduchosti presunu tam a späť do BB. Po zídení sa všetkých dorasťákov a vedúcich sme sa vybrali smerom Malachov. Niektorí pešo, iní zase autom, autíčkari mali však zodpovednú úlohu – nakúpiť jedlo a iné potreby zabezpečujúce naše prežitie. Keď sme sa všetci stretli, tak sme sa najedli – šefkuchár bol opäť Gabo a ten to vie naozaj perfektne. Po večeri sme mali stíšenie okolo Božieho Slova s témou Biblia je nám svetlom. Dozvedeli sme sa, že Biblia je určená, aby bola svetlom v duchovnom chaose, ktorý je všade okolo nás a tiež sme si rozobrali, čo všetko môže byť zdrojom duchovného zmätku v živote nejedného dorasťáka. Po večernom Slove sme si nakoniec pustli film o kresťanoch na Novom Zélande a šli sme späť.
Ďalšie ráno nás zobudilo krásne slniečko. Po raňajkách sme mali znova krátke stíško, kde sme sa len upozornili na naše baterky (Biblie), ktoré okrem toho že ich máme, máme aj používať, aby sme si mohli svietiť aj počas nadchádzajúceho dňa. Potom sme vyrazili na prechádzku, ktorá bola sprevádzaná rôznymi otázkami zemepisno-fyzikálno-chemického pôvodu so spestrením, ktoré nútilo dorasťákov klásť otázky takou formou, aby ich sami dorasťáci nevedeli zodpovedať, ale vedúci áno. Po trojhodinovej prechádzke sme sa vrátili a po super chutnom obede sme si pustili jeden z pripravovaných biblických večerníčkov a zodpovedali sme si aj všetky kvíziky, ktoré k nemu patrili. Dopadli sme rôzne, od plného počtu až po malé chybičky. Ale aj to je život, ku ktorému patria omyly a chyby. Vždy je dôležité zhodnotiť tieto chybičky a nechať sa nimi poučiť. Večerné stíško bolo o svetle, ktoré žiari z nás. Dozvedeli sme sa, že aj my máme byť svetlo a svietiť do sveta. Na koniec stíška si každý mal zodpovedať aj jednu dôležitú otázku, a to ako sa chystá po výlete svietiť v našom cirkevnom zbore, ako a kde by sa chcel zapojiť. Otázka je to zaujímavá a odpovede by ma tiež veľmi zaujímali, ale to ukáže čas, čo z nás všetkých nakoniec vyrastie. Po stíšku nasledovali zasa super hry a potom sme sa pomaly uberali k svojim posteliam, resp. k tým slávnym malachovským matracom. Ráno už všetko prebehlo vo veľmi zjednodušenej forme. Boli raňajky, trocha sa upratalo a hybaj rýchlo na autobus, aby sme neprišli neskoro do kostola.
Vždy je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa tvorí vždy znova nový a nový kolektív ľudí, ktorí sa postupne dopracovávajú k tomu poznaniu, že Boh je živý a stále platia Jeho slová. Pán Boh nám to všetko umožňuje sledovať len z jednoduchého dôvodu, aby sme vedeli, že nič nie je v našich rukách, všetko je len výsledok jeho zvrchovanej milosti a lásky k nám. Je tak krásne vidieť, ako Boh koná a stále sa k nám vracia, aby nás povzbudil a posunul ďalej v poznaní jeho nekonečnej lásky. Nech je teda k nám všetkým Boh milostivý a vedie nás tam, kde vládne jeho láska a On je tam stredom všetkého žitia.
Fotografie
Ďalšie ráno nás zobudilo krásne slniečko. Po raňajkách sme mali znova krátke stíško, kde sme sa len upozornili na naše baterky (Biblie), ktoré okrem toho že ich máme, máme aj používať, aby sme si mohli svietiť aj počas nadchádzajúceho dňa. Potom sme vyrazili na prechádzku, ktorá bola sprevádzaná rôznymi otázkami zemepisno-fyzikálno-chemického pôvodu so spestrením, ktoré nútilo dorasťákov klásť otázky takou formou, aby ich sami dorasťáci nevedeli zodpovedať, ale vedúci áno. Po trojhodinovej prechádzke sme sa vrátili a po super chutnom obede sme si pustili jeden z pripravovaných biblických večerníčkov a zodpovedali sme si aj všetky kvíziky, ktoré k nemu patrili. Dopadli sme rôzne, od plného počtu až po malé chybičky. Ale aj to je život, ku ktorému patria omyly a chyby. Vždy je dôležité zhodnotiť tieto chybičky a nechať sa nimi poučiť. Večerné stíško bolo o svetle, ktoré žiari z nás. Dozvedeli sme sa, že aj my máme byť svetlo a svietiť do sveta. Na koniec stíška si každý mal zodpovedať aj jednu dôležitú otázku, a to ako sa chystá po výlete svietiť v našom cirkevnom zbore, ako a kde by sa chcel zapojiť. Otázka je to zaujímavá a odpovede by ma tiež veľmi zaujímali, ale to ukáže čas, čo z nás všetkých nakoniec vyrastie. Po stíšku nasledovali zasa super hry a potom sme sa pomaly uberali k svojim posteliam, resp. k tým slávnym malachovským matracom. Ráno už všetko prebehlo vo veľmi zjednodušenej forme. Boli raňajky, trocha sa upratalo a hybaj rýchlo na autobus, aby sme neprišli neskoro do kostola.
Vždy je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa tvorí vždy znova nový a nový kolektív ľudí, ktorí sa postupne dopracovávajú k tomu poznaniu, že Boh je živý a stále platia Jeho slová. Pán Boh nám to všetko umožňuje sledovať len z jednoduchého dôvodu, aby sme vedeli, že nič nie je v našich rukách, všetko je len výsledok jeho zvrchovanej milosti a lásky k nám. Je tak krásne vidieť, ako Boh koná a stále sa k nám vracia, aby nás povzbudil a posunul ďalej v poznaní jeho nekonečnej lásky. Nech je teda k nám všetkým Boh milostivý a vedie nás tam, kde vládne jeho láska a On je tam stredom všetkého žitia.
Fotografie
Autor: Martin Drienovský
