22.4.2012

„Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ ( Ján 1. 9-1. Ale 2).
         
Dramaticko-slovným pásmom sme si v nedeľu v našom chráme Božom  pripomenuli 140. výročie smrti Andreja Braxatorisa Sládkoviča, básnika, spisovateľa a evanjelického kňaza, ktorý pôsobil v Radvani.
Scenár napísala naša sestrička zo spevokolu dospelých Stelka Mikulová a tiež sa zhostila aj úlohy režisérky. Vrelá vďaka Pane, že si ju obdaril svojim Duchom, ale aj silou, aby ona mohla toto dielo vykonať. Vystúpenie v prvej časti odzrkadľovalo obraz dnešného sveta, v druhej obraz kresťanskej rodiny a tretia mala evanjelizačný charakter. Pásmo zobrazovalo život A. B. Sládkoviča, jeho cestu a vzťah ku Kristovi. Bolo popretkávané piesňami, básňami i Písmom Svätým. Hudobné naštudovanie mala na starosti Vierka Voskárová.
Spojili sme sa všetky vekové kategórie, účinkovali členovia spevokolu, deti, dorast a mládež. S Božou pomocou sme sa nacvičovali od februára tohto roku, intenzívnejšie ako to väčšinou býva tesne pred termínom. Aj v tejto službe sa dokázala mocná Božia milosť, keď sa ten zlostník snažil dostať medzi nás, aby nás nahlodal a zneistil. Ďakujeme Nebeský Otec, že si to nedovolil, lebo Ty nás miluješ a vieš, že sme to konali na Tvoju česť a slávu, aby sme oslovili prítomné srdcia a pripravili ich na Tvoje pôsobenie v mene Ježiša Krista. Ďakujeme, že si nás prijal za svoje deti ukazuješ nám cestu k svetlu,  k  nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.
Ďakujeme za všetkých prítomných aj neprítomných. Amen.
               
     „Lebo je veľká Tvoja milosť až po nebesá, až po oblaky Tvoja vernosť. Vznes sa, Bože nad nebesá, nad celou zemou je Tvoja sláva!“   (Žalm 108. 5-6.)

                      Fotografie                                                                                         Autor: Janka Cabanová           

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.