29.4.2012 – 30.4.2012
Konfirmačný výlet túto jar začal veľmi podivne. Vlastne ani nezačal keď mal, lebo sme sa nakoniec dohodli, že začiatok posunieme o deň neskôr. Plán bol jasný, nový konfirmandi, hry, Slovo Božie a samozrejme nejaké rozhovory o živote a viere. Tak sme sa pripravili na nových konfirmandov. Nakoniec sa však z nových konfirmandov plánovali zúčastniť len traja. Samozrejme, každý má svoje dôvody a proti tomu sa nedá namietať, ale v určitom zmysle slova sme museli túto informáciu prehĺtať celkom statočne, dokonca sme si povedali, že ak sa to do nedele nezmení, na výlet ani nepôjdeme. Prišla nedeľa, deň odchodu a po chválach to vyzeralo, že na výlet pôjdu práve tí traja konfirmandi, ktorí s tým rátali. Začal som sa modliť. Po krátkom rozhovore s Tatom a aj s Gabom sme sa dohodli, že Pán Boh nás všetkých miluje bez ohľadu na to koľko nás uverí a preto ak chceme byť Jemu podobní, musíme zaprieť aj sami seba a teda svoje predstavy a pocity a rozhodli sme sa, že na ten výlet ideme. Rozhodnutie to bolo správne, lebo pán Boh nám to potvrdil tým, že čas prežitý na výlete bol naozaj super. Okrem super spoločenstva, ktoré sme mali, sme navštívili aj ľupčiansky zámok a jeho okolie a zažili sme aj milú návštevu nášho bývalého spoluvedúceho, Maťa Jakuša, aj s rodinkou. Slovo bolo silné a prihováralo sa k nám skrze podobenstvo o Baránkovej hostine. Bavili sme sa o tom že tak, ako je dôležité prijať pozvánku Pána Ježiša na túto hostinu, tak je dôležité aj obstáť až do konca a neustálym prepieraním si svojho plášťa, byť uznaným aj večného venca, ktorý obdržia tí, ktorí budú stáť pri Pánovi. Na koniec výletu sa nám dokonca podarilo z nevinnej hry s balonmi naplnenými vodou skončiť pri polievačke kde sa liali vedrá s vodou.
Pán Boh skutočne žehnal, aj keď počet ľudí ani zďaleka nezodpovedal počtu konfirmovaných. Na túto skutočnosť si ale zvyknúť nechceme, a preto prosím aj na tomto mieste nášho Pána, aby dal do srdca našich mladých, ale aj ich rodičov a starých rodičov, túžbu poznať spoločenstvo veriacich a prijať tak tie hodnoty, ktoré z tohoto Božieho daru vyplývajú. Pán má pre nás množstvo darov, ale my ich často vedomky ale aj nevedomky odmietame. Pane, pomáhaj nám v tom aby sme videli čo je naozaj dobre a vedeli kvôli tomu riskovať. AMEN!
Autor: Martin Drienovský