Výlet na triangulačný bod v Sásovej pre mňa začal už týždeň pred vystúpením z autobusu na Pieninskej, keď som spolu s kolegom Barneym pripravoval šifrovacie tabuľky, pešie trasy a samotné disciplíny. Samozrejme som si ešte pred začatím výletu skontroloval všetko s mojou Evkou a spolu s ňou sme vytvorili aj malé papierové pozvánky, ktoré sme potom rozdávali na futbale a volejbale v stredu, ale aj na doraste v piatok. Na začiatku to nevyzeralo ako veľmi početný výlet, ale na konečnej autobusu č.22 sa k nám pripojili hneď traja a neskôr dofrčali aj ďalšie 3 rodinky autami. Celý výlet bol organizovaný ako jeden závod, kde sa mali počas cesty na triangulačný bod všetci dostať k odpovedaniu na rôzne otázky, plneniu rôznych disciplín a tí starší aj k lúšteniu indícií, ktoré boli zašifrované verneovskou šifrou. Všetko sa napokon podarilo, otázky boli zodpovedané, disciplíny splnené a indície vylúštené. Na konci celého snaženia nás čakal jeden super veršík, ktorý bol veľmi vhodný aj v to trocha zamračené ráno, kedy by sme si asi všetci zúčastnení najradšej podriemkali doma a poleňošili pekne v perinkách. Veršík bol z Prísloví, z kapitoly 6, 6.verša a znel nasledovne: „Choď k mravcovi, leňoch, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel.“ Častokrát nám Bohom požehnané chvíľky plynú pred nosom ako voda v potoku a to len preto, lebo sme sa práve niekde zahniezdili a nechce sa nám ani vyjsť von. Kvôli našej lenivosti nám uniká požehnanie! Mohli by sme sa poradovať z prítomnosti bratov a sestier, mohli by sme im v niečom pomôcť, ale aj sami byť cieľom pomoci niekoho iného. V Božom Slove sa píše známa veta „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú“, ale máme skutočne záujem na tomto požehnaní? No to je už ale otázka pre každého osobne.
  Ja sa teším, že Boh znova požehnal aj túto ľudskú snahu niekam ísť a niečo spoločne s našou rodinkou v Kristovi zažiť a preto nech Mu je za to vzdaná vďaka. On je dobrý. AMEN.

  Na koniec ešte jedna pikoška, ktorou nás občerství náš braček Ratko, ktorý sa výletu zúčastnil a ako resumé z neho napísal takúto básničku. Už len dopĺňam, že jednou z disciplín bolo vytvoriť podobnú, možno trocha jednoduchšiu básničku. Vznikli nádherné súťažné básničky. Tak už si to užite v tomto jedinečnom podaní brata Ratka...
   

    Sobota je práce čas, no ja rád sa pohrám zas a zas.
    Rodičia ma poslali na výlet detí z Radvani.
    Malý výlet v pláne mám, no veľký výkon aj tak dám.
    Kráčam teda cestou ta, cestou priamo do lesa.
    Triangulák je môj smer, je to priamo na sever.
    Nebojím sa - nejdem sám, s kamošmi sa poihrám.
    Je nás vcelku totiž päť, prídeme ta skoro hneď.
    Ceny iné nevidíme, len s prvou sa spokojíme.
    Cieľ sa blíži - to my vieme, prví pásku pretrhneme.
    Prví sme aj dorazili, šifrou však sa prekvapili.
    Šifra stráži hlavnú cenu, všetkými tak vytúženú.
    Rozum treba, to je isté, bez neho je všetko hmlisté.
    Terke Samko nejde z očí, Kubko zase šifrou točí.
    Takmer všeci vospolok riešili sme tento krok.
    Ale šifra nech je aká, nič to nie je pre školáka.
    A tak víťaz veľký je, Adam Ďuroš z prvej É.
    Prvú cenu rozbalil, s rodičmi sa podelil.
    Ostatní to odkukali, všetci sa tak napapali.
    Výhra teší, hreje brušká, čokoládka Milka - príchuť hruška.
    A na cestu späť, tešíme sa hneď.
    Pieninská nás v diali čaká, ponáhľame sa, domov láka.

---