31.12.2012 - 4.1.2013
Blížil sa Silvester a s ním aj dlho očakávaný silvestrovský rodinno-mládežnícko-dorastový výlet do Svitu. Na toto miesto sme šli už po tretíkrát. Vždy sa veľmi teším na tieto výlety – letný aj zimný. Je to čas, kedy môžem vypnúť z každodenného fungovania a môžem sa „nadýchnuť“, aby som mohla fungovať zase ďalej v každodennom živote. Je to vzácny čas pre naše deti, ktoré takto môžu byť spolu, môžu šantiť, vystrájať, prijímať vzácne veci od nášho dobrého Boha, viac sa o Ňom dozvedieť... A je to vzácny čas pre nás, dospelých, my tiež môžeme šantiť a vystrájať s našimi deťmi, vzájomne sa zdieľať, spolu fungovať, ešte viac sa priblížiť k Bohu aj k sebe navzájom, oddýchnuť si, povzbudiť sa a načerpať nový elán do ďalších dní nového roka. Ďakujeme Ti, Pane náš, za tú možnosť mať Teba a priateľov okolo seba! Každý výlet je takým bonusom – niečím navyše od Pána Boha (to povedal Maťo Drienovský a ja s tým súhlasím). A teraz, po dlhšom úvode, už späť k výletu.
V pondelok 31.12.2012 sme sa postupne do večera všetci dostali do Svitu – pekného mestečka pod Tatrami. Niektorí prišli okolo druhej poobede, niektorí okolo štvrtej a niektorí prišli až na večeru. Spolu sa nás zišlo šesť rodín a pár jednotlivcov. Počasie bolo pekné, všetky tatranské končiare boli krásne viditeľné a zaliate slnkom. Ubytovali sme sa v pekne zariadených izbách v podkroví zborového domu cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. vo Svite. My, ktorí sme prišli v poobedňajších hodinách, sme sa zúčastnili aj Služieb Božích o 16.30. Do kostola sme prešli priamo z našich izieb, pretože kostol aj naše ubytovanie bolo súčasťou jednej budovy. A potom hurá na večeru. Mali sme objednanú plnú penziu a stravovať sme sa chodili neďaleko od fary. Vždy sme sa pekne prešli, potom sme sa dobre napapali (varili naozaj výborne), cestou späť sa deti posánkovali a pošmýkali na blízkom kopci... Bolo to fajn, pretože každá cesta za jedlom bola spojená s prechádzkou popri potoku v mrazivom počasí s pohľadom na tatranské štíty, ktoré boli krásne viditeľné takmer každý deň. Po večeri sme sa všetci zišli dole v spoločnej miestnosti a mali sme Slovo. Tento rok sme urobili nový pokus, ktorý podľa mňa dopadol veľmi úspešne. Doteraz sme to robievali tak, že paralelne mali detské Slovo deti s mamičkami a v druhej miestnosti bolo dospelácke Slovo, ktorého sa zúčastnili oteckovia a ďalší bratia a sestry, ktorí boli na výlete. Tentokrát to bolo inak. Každý deň sme mali detské Slovo, ktorého sa zúčastnili po prvýkrát deti spolu s dospelými, a potom sme deťom pustili nejakú rozprávku a my všetci sme sa pobrali do inej miestnosti, kde bolo dospelácke Slovo. V pondelok večer som mala detské Slovo ja s témou: Boh je ako pevnosť a potom pre ostatných pokračoval môj manžel Ratko na tému „Obetavá láska“ (o tom, či skončila Ježišovou obeťou alebo Boh chce aj od nás to, čo ťa bude niečo stáť...). Potom nasledoval videostop, ktorý pripravil môj Ratko. Tam mali naše deti hádať, aké tváre sa práve idú zjaviť na počítači... A ani sme sa nenazdali a polnoc bola tu! Pre deti boli prichystané aj detské ohňostroje, ktoré sa im veľmi páčili. Dva malé ohňostroje, včely (krúžili nad zemou a svietili) a prskavky, ktoré deti púšťali až na tri kolá, pre nich zakúpila organizácia ADAM n.o. A ešte aj Peťo Dubec prichystal väčší farebný ohňostroj s praskajúcimi efektmi. A rok 2013 sa mohol začať... Ďakujeme Ti, Pane, za všetko v minulom roku a prosíme Ťa, sprevádzaj nás stále a všade aj v tomto novom roku...
V utorok sme sa po dobrých raňajkách (mali sme švédske stoly) šli sánkovať na kopec neďaleko fary. Bol poriadne zľadovatený, ale to nemohlo zabrániť našim deťom, ani niektorým dospelákom dosýta sa tam pospúšťať. Mali sme sánky, boby, lopáre. Došlo aj k nejakým nárazom, ktoré vďaka Bohu, naše deti prežili bez ujmy na zdraví, však Adamko... V ten deň sa k nám pridal už aj Robo. Poobede mali deti workshopy alebo tvorivé dielne, ktoré organizovala Macka Ďurošová, a to aj nasledujúce dni vo voľných chvíľach. Deťom sa to veľmi páčilo, niektoré aj prišli za Mackou, aby išli znovu niečo tvoriť... Odtlačkami rúk a prstov namaľovali papagája, učili sa kresliť tigra, mačku, psíka, zaujímavou formou vyrobili parašutistu z plastelíny aj s padákom... Podvečer mala Slovo rodinka Heinrichovcov. Súčasťou detského Slova s názvom „Boh je ako vodca“ bola prekážková dráha, ktorú deti prechádzali tak, že mali zaviazané oči a počúvali pokyny vodcu – svojho rodiča. A presne tak máme my počúvať pokyny nášho Vodcu – Pána Boha a jednoducho Mu veriť. Peťo Heinrich potom rozviedol dospelácku tému Integrita - súlad medzi tým, čomu veríš, čo vyznávaš, čo rozprávaš a čo žiješ. Po večeri si deti ešte púšťali zvyšné ohňostroje.
Nasledujúci deň sme sa boli sánkovať v Lopušnej doline (lyžiarske stredisko cca 2 km od Svitu), kde sme si tiež užili veľa zábavy. Sneh tam bol menej zľadovatený. Detské Slovo podvečer mala na starosti rodinka Ďurošovcov a rodinka Dubecovcov. Tému „Boh je ako sudca“ rozvinuli aj pomocou scénky o myši a syre a Peťo Dubec potom hovoril na tému „Zákon versus Milosť“ (aká je hranica medzi tým, ako striktne dbať na dodržiavanie Božích prikázaní - čo nie je samo o sebe zlé a láskou, ktorá prikrýva množstvo hriechov....). Po večeri bol ešte bohatý program. Našim malým chlapcom sme napustili vaňu. To bolo radosti! Bol to pekný pohľad, ako z vane vykúka päť malých vysmiatych chlapčenských hláv (Samko, Kubko, Adamko, Danko, Jurko). A my sme si spomenuli na časy, keď sme ich raz tak spolu (niektorých z nich) dali do vane prvýkrát na silvestrovskom výlete v Liptovskom Trnovci v roku 2006 (to boli ešte celkom maličkí), a tiež na časy, keď sme ešte nemali aké naše deti dať spolu do vane, lebo sme ešte žiadne nemali. A ja len Pánu Bohu ďakujem, že z Jeho milosti som sa aj ja mohla ocitnúť pred mnohými rokmi v spoločenstve vtedajšej radvanskej evanjelickej mládeže a tam spoznať Jeho, môjho Mocného Boha..., a že už dlhé roky môžeme takto spolu chodiť po výletoch. Potom nás, deti aj dospelých, čakal ešte kvíz, ktorý pripravila Maťa Malčeková. Užili sme si pri ňom veľa zábavy, potrápili sme si naše mozgové závity, nasmiali sme sa... Boli pripravené otázky z rôznych oblastí: geografia, zvieratá, história, slovenský jazyk, osobnosti, Biblia, biblické osobnosti s rôznym počtom bodov.
Vo štvrtok nás čakal výlet na Štrbské pleso. Odviezli sme sa autami do Vyšných Hágov, potom vláčikom na Štrbské pleso. Naskytol sa nám krásny pohľad na úplne zamrznuté Štrbské pleso a pekné tatranské štíty. Niektorí sme sa rozhodli prejsť okolo celého Štrbského plesa, hoci počasie bolo skutočne veľmi veterné a mrazivé, iní sa vrátili buď do Svitu, alebo počkali na nás v teplúčku železničnej stanice. Tú prechádzku fakt neľutujem! Pošmýkali sme sa trochu na ľade, cestou boli aj rôzne preliezky, kde skúšali svoju šikovnosť a obratnosť nielen naše deti... A keď sme nasadali na spiatočný vláčik, Tatry už boli celé zahalené hmlou a spustila sa poriadna metelica. Ďakujeme Ti, Pane, za to presné načasovanie dobrého počasia! Slovo v ten deň mala rodinka Drienovských. Cez peknú scénku spojenú s učením piesne nám Evka vysvetlila tému „Boh je ako Pastier“ (mali sme aj zablúdenú ovečku Peťa Heinricha) a Maťo potom hovoril na tému „Vzťah k iným spoločenstvám, cirkvám“ (prečo byť otvorený/uzavretý, prečo nie ekumenizmus, aká je hranica medzi pestovaním elitárstva a vernosťou Božiemu povolaniu). A samozrejme počas celého nášho pobytu nemohli chýbať ani spoločenské hry a družné debaty. V ten večer sme ešte spoločne zablahoželali k meninám Dankovi Ďurošovi. A to už bol posledný večer nášho výletu a my sme si s Ratkom len povedali: „Škoda, že výlet ešte len nezačína...“
V piatok doobeda bolo raňajšie modlenie, ktoré mala na starosti rodinka Stachovcov. A potom už len balenie, obed a postupne sme poodchádzali domov, niektorí okolo obeda a tí poslední v podvečer. A ja len môžem povedať: „Vďaka Ti, Bože, za všetko“. A už sa teším na spoločný letný výlet! Neviem ešte presne kam to bude, ale určite bude dobre. Tak sa pridajte k nám a určite neoľutujete!
P.S. Skoro som zabudla, že sme si z výletu priniesli jeden spoločný darček – kiahne. Na výlete začal s nimi Jurko a postupne ich dostávajú ostatné deti a aj jedna maminka. Želáme skoré vyzdravenie!
V pondelok 31.12.2012 sme sa postupne do večera všetci dostali do Svitu – pekného mestečka pod Tatrami. Niektorí prišli okolo druhej poobede, niektorí okolo štvrtej a niektorí prišli až na večeru. Spolu sa nás zišlo šesť rodín a pár jednotlivcov. Počasie bolo pekné, všetky tatranské končiare boli krásne viditeľné a zaliate slnkom. Ubytovali sme sa v pekne zariadených izbách v podkroví zborového domu cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. vo Svite. My, ktorí sme prišli v poobedňajších hodinách, sme sa zúčastnili aj Služieb Božích o 16.30. Do kostola sme prešli priamo z našich izieb, pretože kostol aj naše ubytovanie bolo súčasťou jednej budovy. A potom hurá na večeru. Mali sme objednanú plnú penziu a stravovať sme sa chodili neďaleko od fary. Vždy sme sa pekne prešli, potom sme sa dobre napapali (varili naozaj výborne), cestou späť sa deti posánkovali a pošmýkali na blízkom kopci... Bolo to fajn, pretože každá cesta za jedlom bola spojená s prechádzkou popri potoku v mrazivom počasí s pohľadom na tatranské štíty, ktoré boli krásne viditeľné takmer každý deň. Po večeri sme sa všetci zišli dole v spoločnej miestnosti a mali sme Slovo. Tento rok sme urobili nový pokus, ktorý podľa mňa dopadol veľmi úspešne. Doteraz sme to robievali tak, že paralelne mali detské Slovo deti s mamičkami a v druhej miestnosti bolo dospelácke Slovo, ktorého sa zúčastnili oteckovia a ďalší bratia a sestry, ktorí boli na výlete. Tentokrát to bolo inak. Každý deň sme mali detské Slovo, ktorého sa zúčastnili po prvýkrát deti spolu s dospelými, a potom sme deťom pustili nejakú rozprávku a my všetci sme sa pobrali do inej miestnosti, kde bolo dospelácke Slovo. V pondelok večer som mala detské Slovo ja s témou: Boh je ako pevnosť a potom pre ostatných pokračoval môj manžel Ratko na tému „Obetavá láska“ (o tom, či skončila Ježišovou obeťou alebo Boh chce aj od nás to, čo ťa bude niečo stáť...). Potom nasledoval videostop, ktorý pripravil môj Ratko. Tam mali naše deti hádať, aké tváre sa práve idú zjaviť na počítači... A ani sme sa nenazdali a polnoc bola tu! Pre deti boli prichystané aj detské ohňostroje, ktoré sa im veľmi páčili. Dva malé ohňostroje, včely (krúžili nad zemou a svietili) a prskavky, ktoré deti púšťali až na tri kolá, pre nich zakúpila organizácia ADAM n.o. A ešte aj Peťo Dubec prichystal väčší farebný ohňostroj s praskajúcimi efektmi. A rok 2013 sa mohol začať... Ďakujeme Ti, Pane, za všetko v minulom roku a prosíme Ťa, sprevádzaj nás stále a všade aj v tomto novom roku...
V utorok sme sa po dobrých raňajkách (mali sme švédske stoly) šli sánkovať na kopec neďaleko fary. Bol poriadne zľadovatený, ale to nemohlo zabrániť našim deťom, ani niektorým dospelákom dosýta sa tam pospúšťať. Mali sme sánky, boby, lopáre. Došlo aj k nejakým nárazom, ktoré vďaka Bohu, naše deti prežili bez ujmy na zdraví, však Adamko... V ten deň sa k nám pridal už aj Robo. Poobede mali deti workshopy alebo tvorivé dielne, ktoré organizovala Macka Ďurošová, a to aj nasledujúce dni vo voľných chvíľach. Deťom sa to veľmi páčilo, niektoré aj prišli za Mackou, aby išli znovu niečo tvoriť... Odtlačkami rúk a prstov namaľovali papagája, učili sa kresliť tigra, mačku, psíka, zaujímavou formou vyrobili parašutistu z plastelíny aj s padákom... Podvečer mala Slovo rodinka Heinrichovcov. Súčasťou detského Slova s názvom „Boh je ako vodca“ bola prekážková dráha, ktorú deti prechádzali tak, že mali zaviazané oči a počúvali pokyny vodcu – svojho rodiča. A presne tak máme my počúvať pokyny nášho Vodcu – Pána Boha a jednoducho Mu veriť. Peťo Heinrich potom rozviedol dospelácku tému Integrita - súlad medzi tým, čomu veríš, čo vyznávaš, čo rozprávaš a čo žiješ. Po večeri si deti ešte púšťali zvyšné ohňostroje.
Nasledujúci deň sme sa boli sánkovať v Lopušnej doline (lyžiarske stredisko cca 2 km od Svitu), kde sme si tiež užili veľa zábavy. Sneh tam bol menej zľadovatený. Detské Slovo podvečer mala na starosti rodinka Ďurošovcov a rodinka Dubecovcov. Tému „Boh je ako sudca“ rozvinuli aj pomocou scénky o myši a syre a Peťo Dubec potom hovoril na tému „Zákon versus Milosť“ (aká je hranica medzi tým, ako striktne dbať na dodržiavanie Božích prikázaní - čo nie je samo o sebe zlé a láskou, ktorá prikrýva množstvo hriechov....). Po večeri bol ešte bohatý program. Našim malým chlapcom sme napustili vaňu. To bolo radosti! Bol to pekný pohľad, ako z vane vykúka päť malých vysmiatych chlapčenských hláv (Samko, Kubko, Adamko, Danko, Jurko). A my sme si spomenuli na časy, keď sme ich raz tak spolu (niektorých z nich) dali do vane prvýkrát na silvestrovskom výlete v Liptovskom Trnovci v roku 2006 (to boli ešte celkom maličkí), a tiež na časy, keď sme ešte nemali aké naše deti dať spolu do vane, lebo sme ešte žiadne nemali. A ja len Pánu Bohu ďakujem, že z Jeho milosti som sa aj ja mohla ocitnúť pred mnohými rokmi v spoločenstve vtedajšej radvanskej evanjelickej mládeže a tam spoznať Jeho, môjho Mocného Boha..., a že už dlhé roky môžeme takto spolu chodiť po výletoch. Potom nás, deti aj dospelých, čakal ešte kvíz, ktorý pripravila Maťa Malčeková. Užili sme si pri ňom veľa zábavy, potrápili sme si naše mozgové závity, nasmiali sme sa... Boli pripravené otázky z rôznych oblastí: geografia, zvieratá, história, slovenský jazyk, osobnosti, Biblia, biblické osobnosti s rôznym počtom bodov.
Vo štvrtok nás čakal výlet na Štrbské pleso. Odviezli sme sa autami do Vyšných Hágov, potom vláčikom na Štrbské pleso. Naskytol sa nám krásny pohľad na úplne zamrznuté Štrbské pleso a pekné tatranské štíty. Niektorí sme sa rozhodli prejsť okolo celého Štrbského plesa, hoci počasie bolo skutočne veľmi veterné a mrazivé, iní sa vrátili buď do Svitu, alebo počkali na nás v teplúčku železničnej stanice. Tú prechádzku fakt neľutujem! Pošmýkali sme sa trochu na ľade, cestou boli aj rôzne preliezky, kde skúšali svoju šikovnosť a obratnosť nielen naše deti... A keď sme nasadali na spiatočný vláčik, Tatry už boli celé zahalené hmlou a spustila sa poriadna metelica. Ďakujeme Ti, Pane, za to presné načasovanie dobrého počasia! Slovo v ten deň mala rodinka Drienovských. Cez peknú scénku spojenú s učením piesne nám Evka vysvetlila tému „Boh je ako Pastier“ (mali sme aj zablúdenú ovečku Peťa Heinricha) a Maťo potom hovoril na tému „Vzťah k iným spoločenstvám, cirkvám“ (prečo byť otvorený/uzavretý, prečo nie ekumenizmus, aká je hranica medzi pestovaním elitárstva a vernosťou Božiemu povolaniu). A samozrejme počas celého nášho pobytu nemohli chýbať ani spoločenské hry a družné debaty. V ten večer sme ešte spoločne zablahoželali k meninám Dankovi Ďurošovi. A to už bol posledný večer nášho výletu a my sme si s Ratkom len povedali: „Škoda, že výlet ešte len nezačína...“
V piatok doobeda bolo raňajšie modlenie, ktoré mala na starosti rodinka Stachovcov. A potom už len balenie, obed a postupne sme poodchádzali domov, niektorí okolo obeda a tí poslední v podvečer. A ja len môžem povedať: „Vďaka Ti, Bože, za všetko“. A už sa teším na spoločný letný výlet! Neviem ešte presne kam to bude, ale určite bude dobre. Tak sa pridajte k nám a určite neoľutujete!
P.S. Skoro som zabudla, že sme si z výletu priniesli jeden spoločný darček – kiahne. Na výlete začal s nimi Jurko a postupne ich dostávajú ostatné deti a aj jedna maminka. Želáme skoré vyzdravenie!
Autor: Katka Riečanová
