2.2.2013
  V jednu sobotu, konkrétne 2.2.2013, sme sa malá skupinka, 6-tich ľudí (aj keď pôvodne nás malo byť o dosť viac) vybrali na taký výletík na najvyšší vrch Nízkych Tatier – Ďumbier. Spočiatku to s počasím vyzeralo veľmi nádejne (dokonca aj austrálski meteorológovia to tak predpovedali). Keď sme prišli na Trangošku, slnko nám krásne svietilo a trošku snežilo. Tam sme mali krátke zamyslenie zo Žalmu 23 a potom sme sa vydali do kopcov. A neboli sme jediní, kto sa v ten deň vydal na Ďumbier. Cestou sme stretali veľa skialpinistov, ktorí sa tiež išli odreagovať a trošku si aj zašportovať. Ako sme sa však pomaly blížili k nášmu prvému cieľu, Chate M.R.Štefánika, z krásneho slnečného žiarenia sme sa postupne dostávali do hmly, a to až takej, že sme videli tak na cca 7m pred seba aj za seba. Avšak úspešne sme to všetko zvládli. Našli sme dvojkríž Ďumbiera, ktorý bol statočne zasnežený - vyzeral ako snežný strom a nakoniec sa nám aj hmla na chvíľu rozplynula. No a cestu dole sme si zase užili. Spúšťali sme sa na lopároch, poniektorí na sáčkoch. Koniec koncov, musím skonštatovať, že to bol pekný výlet.

Autor: Filip Sochor            

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.