Prvýkrát v tomto roku sme mali v pláne ísť na ľahkú turistiku organizovanú hlavne pre deti a mládež, no ako sa asi musí rozbehnúť rok, tak sa musíme rozbehnúť aj my, a preto sa nás stretlo menej ako sme predpokladali. Akcie sme sa zúčastnili tri kompletné rodinky a náš kamarát Moritz, ktorý si však prišiel na turistike hlavne po horúčku. Začali sme rozhodnutím, že ideme do Nemiec autami a nie autobusom, ako sme plánovali. Bolo to preto, lebo sme si nakoniec vystačili s dvoma autami, a nebolo preto potrebné zaberať miesto v autobuse. Po trocha komplikovanom úvode sme sa konečne dostali na kopec za Nemcami, kde nás už čakal Ratko aj so Siskou, keďže oni to mali z nás všetkých najbližšie - bývajú v Nemciach. Na kopci sme vydržali asi hodinku, resp. naše deti by boli merali dĺžku kopca aj dlhšie, ale my, starší pozorovatelia, sme mali už po hodine studeno a možno aj mokro v topánkach. Preto sme sa rochodli ísť zohriať na čaj k Riečanovcom. Výlet teda pokračoval v teple a suchu v domčeku pod kopcom, kde sme si schuti pokecali o veciach verejných aj súkromných, a potom sme si objednali pizzu. To mal byť v ten deň náš spoločný obed. Vzhľadom na Moritzovu pokročilú horúčku sme sa rozhodli zaviesť ho domov a cestou si pizzu vyzdvihnúť. Po chutnom obede sme nakoniec strávili u Riečanovcov polovicu poobedia a výlet skončil pred štvrtou odchodom dvoch väčších áut z Nemiec smerom Banská Bystrica.
  Boh je dobrý a má nás rád a vidno to aj na týchto neformálnych stretnutiach nášho zboru, pretože aj keď sa zdá, že zábava bude slabšia, nakoniec sa vždy potvrdí, že ak očakávame na Pána, On vždy vykoná to, čo je pre nás to najlepšie. To sa stalo v túto sobotu. Vďaka Ti, Pane.

---