Sme sa vybrali na tretiu tohtoročnú turistiku. Plán bol prejsť zo Starých hôr do Sásovej cez Pánsky Diel. Ráno sme sa stretali na zástavke. Stretli sme sa v počte 5 kusov. V Starých horách sme mali pekné rozhovory o Bohu a o viere. Po krátkej prechádzke sme sa zastavili na hlavnú udalosť tejto turistiky, a to na Slovo a modlitbu. Neboli sme v rovnakom zložení ako minule, tak som spomenul, čo sme si hovorili, vlastne by som o tom vravel, aj keby prišli tí istí ľudia. Vravel som, že náš Pastier nás prevedie týmto životom, že nás prevedie aj smrťou, prevedie nás do večného života – Žalm 23. Každý si mal položiť otázku, kto je jeho pastier a čo pre neho robí, prevedie ho cez údolia smrti a úskalia života? Ďalej som prečítal z 25. žalmu 4. a 5. kapitolu (tento žalm bol na druhej tohtoročnej turistike). Vyznávali sme spolu so žalmistom, že chceme byť vyučovaní pravdou. Hovorili sme si, že Boh, Biblia sú pravda. Teda ak chceme vedieť pravdu, máme čítať Božie slovo – Bibliu. Pripomenuli sme si, že Pán Ježiš Kristus je cesta pravda i život. A všetko sme doplnili staťou z listu Efezkým: 8 kapitola, 8 a 9 verš. Toto slovo je o tom, ako môžeme byť spasení a kvôli komu. Spasení sme skrze vieru v Ježiša Krista, skrze to, že som prijal Pána Ježiša za svojho Spasiteľa za svojho Pána za najvyššiu autoritu vo svojom živote a nie preto, že spravím 10 alebo 20 dobrých skutkov. Aby som sa nemohol chváliť, že: „Spravil som 40 dobrých skutkov, ja určite budem spasený“. Ak si toto vravíme, ak tomuto veríme, tak sa sklameme. Ak neveríme v Pána Ježiša Krista, ani dobré skutky nám nepomôžu.
  Po modlitbe sme vyrazili na túru. Mala to byť pohodičková 5 a pol hodinová túra. Na začiatku nás potešil terén, ktorý vyzeral pekný bez snehu. Za chvíľku sme stratili značku a museli sme sa vracať. Trafili sme na miesto, kde sme sa stratili. Po pár metroch sme natrafili na miesto so značkou, ktorú sme pred tým nevideli. Ale ako tak pozeráme, ďalšiu značku nevidno. Traja ľudia preto vyrazili rôznymi smermi hľadať značku. Zbadali sme uja so psíkom, ktorý tam prišiel behať. Tak sme na neho zavolali, či nepozná cestu. Aj nám cestu ukázal, no nebol si ňou istý a ako sa ukázalo, tá cesta by nás doviedla znovu nesprávne. Cestu sme nakoniec našli a tak sme, brodiac sa po kolená, vyrazili – bola sranda. Prišli sme ku smerovníku, ktorý nám ukazoval miesto cez, ktoré sme mali prechádzať. Značka ukazovala 10 minút, ale keďže bol hlboký sneh a znovu sme hľadali značku, táto 10 minútová cestička nám trvala takmer hodinu. Napokon sme sa dostali na cestu, kde sme stretli pár bežkárov a po rovinke sme sa dostali až na Šachtičky. Tam sme jedného člena nasadili niekomu do auta a zvyšok sa šiel napapať a porozmýšľať, či prejdeme ešte cez Pánsky Diel do Sásovej alebo pôjdeme po ceste. Po najedení (boli malé porcie) sme sa rozhodli, že ideme po ceste. Ako sme šli, začalo pršať a tesne pri Sásovej nám Pán Boh zoslal dúhu a spomenuli sme si, že už nebude potopa. Pofotili sme sa a potešili. V Sásovej sme sa rozdelili a každý šiel svojou cestou.
Už teraz sa tešíme na ďalší výlet, o ktorom sa môžete informovať v tomto čísle Pohľadu.

---