27.4.2013
Keďže sa už konečne oteplilo, rozhodlo sa, že by bolo celkom fajn spraviť si nejaký výlet. V sobotu 27. apríla sa pomerne veľká skupinka stretla v autobuse smerom do Nemiec a niektorí z nás, čo máme ešte maličké deti, sme sa tam dostavili autami. V Nemciach sme sa všetci dali dokopy. Bolo nás sedem rodiniek a niekoľko dorasťákov. Povykladali sme si na chrbty ruksaky, niektorí si povykladali detičky a hurá smerom k Fuggerovmu Dvoru. Bola to veľmi zaujímavá túra, väčšinou do kopca a vďaka horúcemu slniečku sme niekedy počas cesty riadne odfukovali. Mali sme občasné prestávky, počas ktorých Macka dávala deťom rôzne zábavné úlohy. Vtipné bolo, keď mali deti súťaž, kto najdlhšie bude krútiť papekom (ktorý bol špeciálne určený na to) a hneď prvému účastníkovi sa podarilo ho zlomiť. No Macka si hneď poradila a vymyslela náhradnú úlohu. Na inom stanovišti bolo úlohou nájsť si kamaráta a spraviť s ním zábavnú sochu. Keď splnili všetky určené podmienky, vznikli naozaj smiešne výtvory. Potom nasledovalo krátke občerstvenie typu kto si čo priniesol, a nasledovala ďalšia úloha, deti z kameňov a papekov poskladali slovo DÁVID. A o ňom nám už rozprávala Evka. Mňa osobne milo prekvapilo, koľko veľa vedeli naše najmenšie deti o Dávidovi. Pripomenuli sme si príbeh o ňom a Goliášovi. Zamyslením pre všetkých bolo, čo je pre nás "Goliáš", čiže s čím si nevieme dať rady a premôcť to. Niekto povedal, že sa bojí vždy otvorene hovoriť o Bohu, iný sa hanbí spievať, ďalší modliť v spoločenstve. A čo je pre teba taký veľký "Goliáš"? S týmto zamyslením sme sa vybrali vpred.
Počas cesty sme mali aj prírodné prekážky, ako bol zvalený strom cez cestu, no dalo sa to obísť. Milé bolo, ako naraz pospali naše ratolesti nosiace sa na chrbtoch. A z tohto dôvodu sme sa rozhodli už nezastavovať, až v cieli. Pri Fuggerovom Dvore sme si spravili parádnu opekačku, deti sa pohrali na ihrisku, či pozerali rybníček a niekto dokonca ulovil holými rukami rybu (škoda že už nebola živá).
No a po doplnení síl sa autobusová skupinka vybrala na cestu späť, aby prišli včas na zastávku a my pohodlnejší, ktorí sme si doniesli autá, sme nasadli a išli domov.
Vďaka Ti, Pane, za ten strávený čas, za výborné počasie, že si všetkých ochraňoval a nikomu sa nič nestalo, za krásne zážitky a spoločenstvo, ktoré sa navzájom môže spoznávať a utužovať. Prosím ťa, povzbuď aj tých, ktorí váhajú vstúpiť do nášho spoločenstva, či zúčastniť sa nejakej akcie, aby tak urobili.
Počas cesty sme mali aj prírodné prekážky, ako bol zvalený strom cez cestu, no dalo sa to obísť. Milé bolo, ako naraz pospali naše ratolesti nosiace sa na chrbtoch. A z tohto dôvodu sme sa rozhodli už nezastavovať, až v cieli. Pri Fuggerovom Dvore sme si spravili parádnu opekačku, deti sa pohrali na ihrisku, či pozerali rybníček a niekto dokonca ulovil holými rukami rybu (škoda že už nebola živá).
No a po doplnení síl sa autobusová skupinka vybrala na cestu späť, aby prišli včas na zastávku a my pohodlnejší, ktorí sme si doniesli autá, sme nasadli a išli domov.
Vďaka Ti, Pane, za ten strávený čas, za výborné počasie, že si všetkých ochraňoval a nikomu sa nič nestalo, za krásne zážitky a spoločenstvo, ktoré sa navzájom môže spoznávať a utužovať. Prosím ťa, povzbuď aj tých, ktorí váhajú vstúpiť do nášho spoločenstva, či zúčastniť sa nejakej akcie, aby tak urobili.
Fotografie | Autor: Zuzka Vozárová |