V sobotu 8. júna 2013 sme sa vybrali na túru, ktorú nám prichystala naša milá kamarátka Lucka. Autobusom sme sa dopravili na začiatok túry, trošku sme prešli, pofotili sme sa a pristúpili sme k slovu a modlitbe. Vytiahol som Bibliu a začal som im hovoriť, že sa im chystám povedať, prečo im vôbec niečo vravíme, prečo im čítame, prečo ich tam „mučíme“ :-). Slovo bolo z 2. Tim 3,14-17. Trochu som niečo vynechal a povedal som ho v tomto znení: „Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek spôsobný na všetko dobré.“ Preto im to hovoríme, lebo je to užitočné vyučovať, pretože vierou v Krista Ježiša dosiahneme, že budeme v nebi. Aj ostatní prispeli svojim svedectvom k tomu, aby sa naši priatelia mohli dozvedieť niečo viacej o Pánovi Ježišovi Kristovi a o Božom slove. Aby aj oni kráčali spolu s nami cestou k spaseniu.

  Túra bola dlhá, trošku nám popršalo, postrašili nás psíky na salaši, nabrali sme si žinčice a už bol koniec. Lucka nás všetkých pozvala na opekačku. Asi sme to ľuďom nevysvetlili poriadne alebo sa veľmi ponáhľali, a tak sme na koniec prišli na opekačku len traja z 11 ľudí. Na opekačke nás už čakal ohník, fajnový rebarborový koláč, čerstvo upečené pagáče a hádam aj 2 kilo alebo viac špekačiek, ktoré museli byť odložené do mrazničky :-). Ale nevadí, s mládežou sme sa dohodli, že túto rodinku dakedy pôjdeme pozrieť :-). Ďakujeme Pánovi za nádherný deň.

---