22.6.2013
Cirkevný zbor Radvaň dostal tento rok na starosť organizovať letnú olympiádu. Olympiáda sa konala 22. júna, ale prípravy sa začali skôr. Nakupovali sa odmeny, objednávali sa koláčiky, chystali sa stoly, lepili sa orientačné tabuľky, pripravovali sa ihriská (čiary atď.). Nastali aj malé komplikácie (na poslednú chvíľku sa kúpilo nové vápno, chýbali bránky na futbal :-)), ale vďaka Bohu všetko dobre dopadlo a v danú sobotu sa mohla olympiáda začať. Niektorí očakávali malú účasť, ale ich očakávania sa nenaplnili a nakoniec bola slušná účasť, cca 150 ľudí.
V sobotu skoro ráno sa stretol organizačný tím. Pomodlili sme sa, porozdávali sa menovky, pripravili sme stôl na registráciu, dokončila sa príprava hracích plôch a hostia pomaly začali chodiť. Celý deň začal duchovne – tou najdôležitejšou časťou dňa, hovorením o Bohu a chválením Božieho slova. Farky na úvod povedal, že kopeme do lopty nie preto, že sme frajeri, ale preto, lebo Boh nám stvoril nohu a keby nám nestvoril ruky, nehrali by sme volejbal. Toto si uvedomiť je nesmierne dôležité – my sme deťmi svojho Otca. Prečítal Žalm 23, ktorý si prosím aj vy povinne prečítajte :-). Maťo zahral pár piesní a farky si nachystal Slovo.
Slovo začalo veľmi netradične, farár prešiel ešte pomedzi pesničky odpredu až dozadu a cestou podával ruky. Keď Maťo dohral, mal nastúpiť farky, ale on bol vzadu. Ja som si myslel, že sa zabudol, ale mýlil som sa. Farky sa rozbehol dopredu a za sebou ťahal motúz, na ktorom mal priviazané rôzne plechovky :-). A začal hovoriť. Mal na to len obmedzený čas – na senioráte mu odporučili hovoriťnie dlhšie ako 15 minút, čo je dosť obmedzujúce, aby povedal niečo k veci, ale podarilo sa :-).
Tie plechovky boli ozdoby. Každý má na sebe nejaké ozdoby, niečo, čo ustavične nosíme, vláčime so sebou a ani nám nezavadzajú. Podľa týchto ozdôb nás poznajú aj priatelia. šudia sú ovešaní drzosťou, chrapúnstvom. V škole si zavesí niekto tú ozdobu a cíti sa super. Všetky baby s mizerným IQ na neho letia, sú v kolenách. Používajú slovník 4- tej cenovej triedy – to je ich ozdoba, oplzlosť. Decká klamú, podvádzajú, chodia poza školu – vraj sa vyznajú – to je ich ozdoba. Ďalšia ozdoba je ego. Skúšajú hocičo, porno pozerajú, blbosti robia, a potom sa o tom zdieľajú a podporujú si svoje ego. A detváky sú na tie veci hrdé. A to sú tie detváky pokrstené, konfirmované, vraj majú aj závdavok Ducha Svätého, ale oni na to prdia. Za všetky tieto veci sa nehanbia.
A za čo sa hanbíme? Z hĺbky srdca sa hanbia za Boha. Dokázali by povedať medzi priateľmi, že veria v Boha? Viera predsa limituje. Ťahať za sebou „ozdoby“ - to je super, na to sú sebavedomí, to má gule, ale priznať sa k evanjeliu Pána Ježiša Krista - to už nie, to je niečo, za čo sa z hĺbky svojho srdca hanbia. Farky prečítal slovo o tom, že apoštol Pavel sa nehanbil za evanjelium, ktoré je mocou Božou na spasenie. Hanbíme sa za Božiu moc a nie za náboženstvo. Ježiš nám ale vraví, že za každé nezmyselné slovo budeme súdení Mt 12,36-37. Ak vyznáme Krista aj On sa ku nám prizná, ale ak Ho zaprieme, aj On nás zaprie Mt 10,32-33. Farky pripravil aj návrh - priniesol nožnice, ktorými sa môžeme odstrihnúť od svojich ozdôb. Vyzval všetkých, a teda aj nás vyzýva, aby sme sa odstrihli od týchto ozdôb. Môžeme odísť oslobodení od takýchto ozdôb. Môžeme byť očistení Kristovou krvou. Skúsme to! Kto to skúsil, nech nesie evanjelium ďalej, pre tých, ktorí sa ešte neodstrihli. Tak to robme, na čo čakáme!? Živý Boh je tu a teraz. Amen.
Po Slove sme sa presunuli na ihriská, kde sa začalo súťažiť. Súťažilo sa vo volejbale, futbale, vybíjanej, streľbe a bola aj Biblická súťaž. Naši obsadili všetky druhé miesta :-). Ja niečo napíšem o priebehu volejbalu. O iných súťažiach sa môžete dočítať v iných článkoch, ak nejaké niekto napíše :-).
V našom volejbalovom tíme som bol ja a náš kamarát z volejbalu Seki, obaja máme okolo 25 rokov. V tíme sme mali ešte 4 kamarátov, ktorí navštevujú základnú školu. Keď sme uvideli tímy, ktoré prišli, asi nikto si nemyslel, že máme šancu na úspech. Náš tím bol druhý najmladší vo vekovom priemere. V prvom zápase sme nastúpili proti Slovenskej šupči – čo bol tím v zložení 4 volejbalistov a vraj tam bol aj učiteľ telesnej. Prehrali sme 2:0 na sety :-). Druhý zápas sme vyhrali a v ďalšom zápase sme remízovali. V základnej skupine sme obsadili druhé miesto zo 4-och a na prekvapenie sme postúpili do vyraďovacích bojov. Naši sa snažili - podali sme sústredené výkony a aj naše tréningy sa vyplatili. Vo vyraďovačke sme nastúpili proti prvému tímu z druhej skupiny, čo bol náš dlhoročný rival vo volejbale - Dobrá Niva. Vyhrali sem 2:0 na sety a postúpili sme do finále, kde sme sa stretli s volejbalistami zo Slovenskej šupče. Snažili sme sa, ale prehrali sme znovu 2:0 na sety, ale napríklad druhý set sme prehrali len 25:20, čo bol pri porovnaní veku a skúsenosti tímov slušný výkon. Tešili sme sa z druhého miesta :-). Prosím Pána Boha, aby sme sa takto dokázali stále nadchýnať aj pre boj o spasenie a nie len pre športový boj. Po tomto turnaji, ktorý ma veľmi bavil a veľmi som sa cez neho bavil, som mal ešte hádam 3 dni celotelovú svalovicu (hádam každý sval ma bolel).
Po olympiáde sme všetko pobalili, popratali a ďakujeme nášmu milujúcemu Otcovi nebeskému za nádherné počasie, za radosť z hry a lásku, ktorú nám dáva. Chvála a vďaka patrí len Jemu. Pán Boh Vás potešuj stále. :-)
V sobotu skoro ráno sa stretol organizačný tím. Pomodlili sme sa, porozdávali sa menovky, pripravili sme stôl na registráciu, dokončila sa príprava hracích plôch a hostia pomaly začali chodiť. Celý deň začal duchovne – tou najdôležitejšou časťou dňa, hovorením o Bohu a chválením Božieho slova. Farky na úvod povedal, že kopeme do lopty nie preto, že sme frajeri, ale preto, lebo Boh nám stvoril nohu a keby nám nestvoril ruky, nehrali by sme volejbal. Toto si uvedomiť je nesmierne dôležité – my sme deťmi svojho Otca. Prečítal Žalm 23, ktorý si prosím aj vy povinne prečítajte :-). Maťo zahral pár piesní a farky si nachystal Slovo.
Slovo začalo veľmi netradične, farár prešiel ešte pomedzi pesničky odpredu až dozadu a cestou podával ruky. Keď Maťo dohral, mal nastúpiť farky, ale on bol vzadu. Ja som si myslel, že sa zabudol, ale mýlil som sa. Farky sa rozbehol dopredu a za sebou ťahal motúz, na ktorom mal priviazané rôzne plechovky :-). A začal hovoriť. Mal na to len obmedzený čas – na senioráte mu odporučili hovoriťnie dlhšie ako 15 minút, čo je dosť obmedzujúce, aby povedal niečo k veci, ale podarilo sa :-).
Tie plechovky boli ozdoby. Každý má na sebe nejaké ozdoby, niečo, čo ustavične nosíme, vláčime so sebou a ani nám nezavadzajú. Podľa týchto ozdôb nás poznajú aj priatelia. šudia sú ovešaní drzosťou, chrapúnstvom. V škole si zavesí niekto tú ozdobu a cíti sa super. Všetky baby s mizerným IQ na neho letia, sú v kolenách. Používajú slovník 4- tej cenovej triedy – to je ich ozdoba, oplzlosť. Decká klamú, podvádzajú, chodia poza školu – vraj sa vyznajú – to je ich ozdoba. Ďalšia ozdoba je ego. Skúšajú hocičo, porno pozerajú, blbosti robia, a potom sa o tom zdieľajú a podporujú si svoje ego. A detváky sú na tie veci hrdé. A to sú tie detváky pokrstené, konfirmované, vraj majú aj závdavok Ducha Svätého, ale oni na to prdia. Za všetky tieto veci sa nehanbia.
A za čo sa hanbíme? Z hĺbky srdca sa hanbia za Boha. Dokázali by povedať medzi priateľmi, že veria v Boha? Viera predsa limituje. Ťahať za sebou „ozdoby“ - to je super, na to sú sebavedomí, to má gule, ale priznať sa k evanjeliu Pána Ježiša Krista - to už nie, to je niečo, za čo sa z hĺbky svojho srdca hanbia. Farky prečítal slovo o tom, že apoštol Pavel sa nehanbil za evanjelium, ktoré je mocou Božou na spasenie. Hanbíme sa za Božiu moc a nie za náboženstvo. Ježiš nám ale vraví, že za každé nezmyselné slovo budeme súdení Mt 12,36-37. Ak vyznáme Krista aj On sa ku nám prizná, ale ak Ho zaprieme, aj On nás zaprie Mt 10,32-33. Farky pripravil aj návrh - priniesol nožnice, ktorými sa môžeme odstrihnúť od svojich ozdôb. Vyzval všetkých, a teda aj nás vyzýva, aby sme sa odstrihli od týchto ozdôb. Môžeme odísť oslobodení od takýchto ozdôb. Môžeme byť očistení Kristovou krvou. Skúsme to! Kto to skúsil, nech nesie evanjelium ďalej, pre tých, ktorí sa ešte neodstrihli. Tak to robme, na čo čakáme!? Živý Boh je tu a teraz. Amen.
Po Slove sme sa presunuli na ihriská, kde sa začalo súťažiť. Súťažilo sa vo volejbale, futbale, vybíjanej, streľbe a bola aj Biblická súťaž. Naši obsadili všetky druhé miesta :-). Ja niečo napíšem o priebehu volejbalu. O iných súťažiach sa môžete dočítať v iných článkoch, ak nejaké niekto napíše :-).
V našom volejbalovom tíme som bol ja a náš kamarát z volejbalu Seki, obaja máme okolo 25 rokov. V tíme sme mali ešte 4 kamarátov, ktorí navštevujú základnú školu. Keď sme uvideli tímy, ktoré prišli, asi nikto si nemyslel, že máme šancu na úspech. Náš tím bol druhý najmladší vo vekovom priemere. V prvom zápase sme nastúpili proti Slovenskej šupči – čo bol tím v zložení 4 volejbalistov a vraj tam bol aj učiteľ telesnej. Prehrali sme 2:0 na sety :-). Druhý zápas sme vyhrali a v ďalšom zápase sme remízovali. V základnej skupine sme obsadili druhé miesto zo 4-och a na prekvapenie sme postúpili do vyraďovacích bojov. Naši sa snažili - podali sme sústredené výkony a aj naše tréningy sa vyplatili. Vo vyraďovačke sme nastúpili proti prvému tímu z druhej skupiny, čo bol náš dlhoročný rival vo volejbale - Dobrá Niva. Vyhrali sem 2:0 na sety a postúpili sme do finále, kde sme sa stretli s volejbalistami zo Slovenskej šupče. Snažili sme sa, ale prehrali sme znovu 2:0 na sety, ale napríklad druhý set sme prehrali len 25:20, čo bol pri porovnaní veku a skúsenosti tímov slušný výkon. Tešili sme sa z druhého miesta :-). Prosím Pána Boha, aby sme sa takto dokázali stále nadchýnať aj pre boj o spasenie a nie len pre športový boj. Po tomto turnaji, ktorý ma veľmi bavil a veľmi som sa cez neho bavil, som mal ešte hádam 3 dni celotelovú svalovicu (hádam každý sval ma bolel).
Po olympiáde sme všetko pobalili, popratali a ďakujeme nášmu milujúcemu Otcovi nebeskému za nádherné počasie, za radosť z hry a lásku, ktorú nám dáva. Chvála a vďaka patrí len Jemu. Pán Boh Vás potešuj stále. :-)
Autor: Jarko Beňo
