19.10.2013


    Sobota 19.10.2013 u nás doma začala nezvyčajne skoro. Bolo treba vychystať štyroch členov z našej rodiny na šarkanovku, ktorá mala oficiálny začiatok odchodom 9.41h trolejbusom, ale ešte predtým sme sľúbili svoju účasť na Samkovej školskej akcii, ktorá začínala o 8.30h. Bolo to vyrábanie „kadečoho“ s rodičmi a deťmi  na jesennú tému z prírodného materiálu. Takže časovo celkom našpanovaný program hneď zrána, keďže sme chceli stáť za svojím slovom a len tak to nezrušiť. Veď aj v Písme sa píše, že ak niečo sľúbiš máš to splniť aj keby si z toho mal ujmu(Žalm 15, 4b). Pre nás to bol časový stres, ale stihli sme tam prísť, vyrobiť za pol hodinku listové javorové ružičky spojené do kytice, odfotiť sa a rýchlo za ocinkom domov. Ten už mal prichystanú našu malú jeden a pol ročnú Rútku, šarkany a najmenší Dávidko zatiaľ spokojne spinkal. Nastala rodičovská výmena. Maminka späť k bábätku a ocinko sedačku s Ruty na chrbát, Samko, Sárka zobrali ruksaky nabalené pitím a poživňou, šarkany a šup pred faru na trolejbus. Pán Boh sa priznal k našej snahe a dokázal v našej slabosti. Ďakujeme.
S našimi bratmi a sestrami sme sa stretli okolo desiatej pod mostom na Oremburskej a turistika na Povstaleckú vatru mohla začať. Počasie bolo ako na objednávku. Príjemne, slniečko a keď sme dorazili nad vleky na Suchom vrchu fúkalo tak akurát, ani silno, ani slabo. Tu sa k nám pridali ešte ďalšie rodinky. Poskladali sme naše lietajúce „stroje“ : smajlíka, dúhové rogalá, ufo,... a vypustili do výšin. Predbiehali sme sa komu vyletí vyššie, ďalej, niektoré akoby si našli stabilizovanú polohu, iné sa stále trepotali a boli aj také, ktorým sa lietať veľmi nechcelo. Pri nich sa deti nabehali ako na pretekoch a aj tak sa podarili len slabé „povzlety“. No nie je šarkan ako šarkan. Došlo aj k „tuningovaniu“ – vylepšovaniu. Peťo D. postupne pridal svojmu šarkanovi ešte dve ďalšie šarkanovské lanká, aby ho vypustil, čo najďalej, ale na Ratka vyzbrojeného špeciálnou špulou nemal. Bola to zábava pre malých, najmenších a určite aj najdospelejších. Keď prišiel čas obeda, potešení pohľadmi na krásu okolo nás a samozrejme aj z lietania, sme sa s vďačnosťou Pánovi za veselé dopoludnie porozchádzali autami domov.

  Fotografie

 Autor: Evka Drienovská       


            

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Rímskym 1, 16-17 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.