29.8.2013
Výlet na Spišský hrad začal už omnoho skôr ako sme sa 29.augusta ráno stretli pred farou. Myšlienka objednať autobus v nás zrela už pomaly rok. Teraz však prišla vhodná chvíľa a po rozhodnutí zorganizovať výlet na Spiš sa to javilo ako vhodná alternatíva. Už ho len naplniť menšími i väčšími výletníkmi. Dva týždne pred dňom “D” sa riadky zoznamu výletníkov začali pomaly zapĺňať známymi i menej známymi menami. Celkom adrenalínový šport. Mená postupne pribúdali aj odbúdali, no najhoršie bolo, že čím viac sme sa blížili k dátumu odchodu, tak odbúdanie začalo prevažovať. Hotový adrenalín. Možno by sa nám zišlo viacej disciplíny. Nakoniec to však skončilo celkom fajn a v ten augustový štvrtok (bolo to akurát na štátny sviatok) sa nás zišlo okolo 30.
Vyrazili sme načas, čo sa cení a zhruba dva aj pol hodinová cesta mohla začať. Na prežitie pre tých najmenších sme mali pripravený program. Imitátori Peťo a Maťo to zvládali bravúrne, až do chvíle, kým ich nezamerala policajná hliadka, ktorá následne autobus zastavila a šofér sa musel vykúpiť finančným obnosom za nepripútaných pasažierov v prednej časti autobusu. Ale to sme už boli na Spiši a o niekoľko minút aj v cieli našej cesty. Pohľad na tento majestátny hrad – jeden z najväčších v strednej Európe – bol aspoň pre mňa naozaj osviežením po dlhej ceste. Mimochodom najväčší hrad je Pustý hrad nad Zvolenom s rozlohou niečo cez 4 hektáre. Toto sme sa však už dozvedeli od našej sprievodkyne, ktorá sa nás ujala a viac ako hodinu nás vodila po tomto obrovskom hrade a priblížila nám jeho históriu. Rozlúčila sa s nami až vo vrchnej časti hradu, kde boli pre nás pripravené ukážky historického šermu, streľba z dobových zbraní, ako aj pokus o popravu odsúdenca, ktorý skončil ako inak - úsmevne. Potom sme si dali dvojhodinový voľný program. Priznám sa, že by som tam mal čo robiť aj do večera – nádherné výhľady z najvyššej veže, rôzne exponáty vystavené v múzejnej časti, mučiareň, dobová kuchyňa a mnoho, mnoho ďalšieho spôsobilo, že čas ubehol ako voda.
Okolo tretej poobede, keď sme sa už všetci zišli, sme sa ešte rozhodli pre mini túru z hradu do Spišského Podhradia. Keďže čas pomerne pokročil, nasadli sme do autobusu s jedinou medzi zastávkou na neďalekom spišskom salaši. Cesta domov opäť ubehla rýchlo ako voda. Aj keď som mal najväčšiu obavu práve z tejto dlhej cesty, v spoločenste bratov a sestier vo viere jednoducho nuda nemá miesto. A práve o toto spoločenstvo nám stále ide. Chceme do neho volať všetkých, väčších i menších, aby sme si odpočinuli od bežných starostí a posilňovali sa vzájomne vo viere. Aby sme aj tých, ktorí ešte len hľadajú, ale sú niekde okolo nás, vedeli pritiahnuť a ukázať na to jediné a pravé v živote človeka. Na toto sú určené výlety organizované ADAM n.o..
Vyrazili sme načas, čo sa cení a zhruba dva aj pol hodinová cesta mohla začať. Na prežitie pre tých najmenších sme mali pripravený program. Imitátori Peťo a Maťo to zvládali bravúrne, až do chvíle, kým ich nezamerala policajná hliadka, ktorá následne autobus zastavila a šofér sa musel vykúpiť finančným obnosom za nepripútaných pasažierov v prednej časti autobusu. Ale to sme už boli na Spiši a o niekoľko minút aj v cieli našej cesty. Pohľad na tento majestátny hrad – jeden z najväčších v strednej Európe – bol aspoň pre mňa naozaj osviežením po dlhej ceste. Mimochodom najväčší hrad je Pustý hrad nad Zvolenom s rozlohou niečo cez 4 hektáre. Toto sme sa však už dozvedeli od našej sprievodkyne, ktorá sa nás ujala a viac ako hodinu nás vodila po tomto obrovskom hrade a priblížila nám jeho históriu. Rozlúčila sa s nami až vo vrchnej časti hradu, kde boli pre nás pripravené ukážky historického šermu, streľba z dobových zbraní, ako aj pokus o popravu odsúdenca, ktorý skončil ako inak - úsmevne. Potom sme si dali dvojhodinový voľný program. Priznám sa, že by som tam mal čo robiť aj do večera – nádherné výhľady z najvyššej veže, rôzne exponáty vystavené v múzejnej časti, mučiareň, dobová kuchyňa a mnoho, mnoho ďalšieho spôsobilo, že čas ubehol ako voda.
Okolo tretej poobede, keď sme sa už všetci zišli, sme sa ešte rozhodli pre mini túru z hradu do Spišského Podhradia. Keďže čas pomerne pokročil, nasadli sme do autobusu s jedinou medzi zastávkou na neďalekom spišskom salaši. Cesta domov opäť ubehla rýchlo ako voda. Aj keď som mal najväčšiu obavu práve z tejto dlhej cesty, v spoločenste bratov a sestier vo viere jednoducho nuda nemá miesto. A práve o toto spoločenstvo nám stále ide. Chceme do neho volať všetkých, väčších i menších, aby sme si odpočinuli od bežných starostí a posilňovali sa vzájomne vo viere. Aby sme aj tých, ktorí ešte len hľadajú, ale sú niekde okolo nás, vedeli pritiahnuť a ukázať na to jediné a pravé v živote človeka. Na toto sú určené výlety organizované ADAM n.o..
Autor: Mirko Ďuroš
