31.12.2013 - 4.1.2014
Blížil sa koniec roku 2013 a my s manželom aj s deťmi sme sa už tešili na silvestrovský výlet, ako ináč, do Svitu – pekného mestečka pod Tatrami. Nadišiel deň „D“. Do Svitu sme prišli v poobedňajších hodinách, a tak sme mali dosť času na vybalenie, udomácnenie. Ja osobne som sa tam cítila už ako doma alebo na chate, veď sme tam už prišli po štvrtýkrát. V jednej budove sa nachádza kostol, fara a v podkroví sú pekne zariadené izby. Tohto roku sa nás vo Svite zišlo 5 rodín s jedným, dvoma a štyrmi deťmi a Robo. Podvečer sme sa zúčastnili na Službách Božích v domácom cirkevnom zbore. Kostol bol „až“ o poschodie nižšie od nášho ubytovania. A potom sme sa už vybrali na večeru. Stravovať sme sa chodili do neďalekého ubytovacieho zariadenia asi 15 min. cesty pešo popri rieke Poprad. Mali sme objednanú plnú penziu. Musím povedať, že varili veľmi dobre, domácu stravu. Často sme mali aj nejaký koláčik a stalo sa aj, že deti (aj naši chlapi) si išli pýtať dupľu. Tentokrát snehu nebolo ani u nás v Banskej Bystrici, ani vo Svite. Neubralo to však čaro našim prechádzkam za jedlom. Po večeri Mirko Ďuroš už púšťal deťom miniohňostroje, z ktorých mali veľkú radosť. Večer ubehol ako voda. Príjemne nás prekvapili naše deti, ktoré si pre nás neplánovane pripravili divadlo aj s uvádzaním, čítaním z Biblie, scénkami. Zvyšok večera sme vyplnili piesňami, debatami, hrami, deti sa vyšantili - a zrazu tu bola polnoc. Väčšina detí bola vonku a Mirko s nimi ešte púšťal prskavky a miniohňostroje: fontánky, včielky, cibuľky. Niektorí pozerali na polnočné ohňostroje spoza okien...
V stredu po raňajkách sme deťom vymysleli hokej na ceste v blízkosti fary. Tam sa dostatočne vyšantili a pobehali si. Ostatní, čo nehrali hokej, sa šli poprechádzať popri brehu rieky a natrafili aj na skateboardovú „U“ dráhu, kde sa trošku vyšaleli. Po dobrom obede a poobedňajšom odpočinku našich malých ratolestí nasledovalo Slovo. Tohto roku sme mali poobede jedno Slovo spoločné pre deti aj dospelých, ktoré si pripravila každý deň jedna rodina. Cieľom bolo okrem iného aj to, aby sa manželia spolu s ich deťmi podieľali na príprave Slova, pretože aj z takýchto vecí plynie požehnanie. Ústredná téma bola komunikácia, a to v troch rovinách. Komunikácia Boha s človekom, človeka s Bohom a komunikácia človeka s človekom, teda medziľudské vzťahy. V stredu poobede mal slovo Peťo Dubec. Uviedol pár vecí, ako môžeme zlepšiť komunikáciu medzi sebou, keď budeme napodobňovať Pána Ježiša (máme sa znížiť na úroveň toho druhého a naozaj ho počúvať, tak ako sa aj Pán Ježiš znížil, keď prišiel na našu zem, máme umrieť predsudkom o druhých ľuďoch tak, ako Pán Ježiš zomrel za nás, máme nielen prijímať, ale aj dávať, musí to byť v rovnováhe...) Potom deťom zaspieval aj vlastnú pieseň na danú tému, a kým si deti kreslili a vymaľovávali, medzi nami dospelými sa ešte rozpútala živá diskusia... Škoda, že sme sa už museli ponáhľať na večeru. Po večeri sa deti ešte spolu pohrali, prípadne pozreli nejakú rozprávku. Keď sme ich uložili, zvykli sme sa v tento aj v ďalšie večery ešte zísť dole v spoločenskej miestnosti, kde sme buď debatovali, alebo si niektorí pozreli film.
Vo štvrtok sme sa doobeda vybrali korčuľovať do Popradu na verejné klzisko nachádzajúce sa vonku pred Arénou Poprad. Slniečko svietilo, videli sme aj krásne tatranské štíty. Kto nemal korčule, ten sa poprechádzal po okolí. V ten deň sme mali Slovo my – Riečanovci. Deťom sme zahrali scénku „Uzdravenie malomocného“, a potom aj deti aj dospelí mali hovoriť príklady, kedy ich Pán Ježiš vypočul a pomohol im. Opäť sme sa presviedčali, ako dobre je volať na Pána Boha, že On je Náš Otec a myslí to s nami naozaj dobre. Deti aj dospelí mali úlohu poskladať špeciálnym spôsobom veršíky, a potom ich aj hľadať v Biblii. Nechýbali ani piesne, spoločné modlitby, keď sme všetci -deti aj dospelí- utvorili jeden kruh a „elektrina“ sa mohla pustiť. Aj tento večer po uložení detí som ja osobne vnímala ako veľmi požehnaný. Tu chcem poznamenať, že hoci išlo o výlet rodín, sme otvorení aj voči tým, ktorí deti a prípadne ani rodiny ešte nemajú. Tohto roku medzi nás Pán Boh priviedol aj Roba. Ako nám povedal, ísť na výlet, hoci aj s rodinami, bolo pre neho zaujímavejšie, ako stráviť Silvester sám doma. A ja verím, že nielen my, ale aj on mal požehnanie z času stráveného s nami. Práve v ten večer sa v kruhu viacerých otvorene s nami zdieľal o svojom živote, aj o tom, čo ho trápi. Pán Boh dal, že sme sa potom všetci spolu mohli aj modliť, a tak prosiť o odpoveď a cestu u Toho, ktorý všetko vie. Veď On sám povedal: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.“ (Gal 6:2) Len z Jeho milosti sme mohli tieto slová aspoň trošku uvádzať aj do praxe. A ja som vďačná, že aj o tomto sú naše spoločné výlety, že sa tam môžeme vnímať ako jedna rodina, dívať sa aj na potreby iných viac ako na svoje, a tak spolu rásť vo viere v Nášho Pána. Aj naše deti sa tu môžu viac spoznať a viac spriateliť...
Keďže deťúrence veľmi túžili po snehu, v piatok sme sa vybrali za ním, a to na Štrbské Pleso. Bola inverzia. Vyšli sme z totálnej hmly vo Svite do slnkom zaliateho Štrbského Plesa aj so všetkými krásne viditeľnými končiarmi. Ešte sme len zastali autami na parkovisku a deti uvideli 2 metre špinavého snehu. Také boli šťastné, že sa už môžu trochu polopárovať, že už ani ďalej nechceli ísť. Trochu sme sa prešli popri plese, deti sa pošmýkali a hurá na obed! V toto poobedie mala Slovo rodinka Ďurošová na tému o Jonášovi. Po pár piesňach deti hľadali rôzne miesta na mape, Macka im povedala niečo o Božej mape, naučili sa novú pieseň o Jonášovi z detského CD-čka Roman Dovala a Crossroads. Mirko potom ešte povedal dospelým niečo o komunikácii medzi nami ľuďmi a nasledovala hra, pri ktorej sme sa poriadne nasmiali aj zapotili, až mi slzy tiekli.
A bola tu sobota, blížil sa koniec nášho výletu. Doobeda sme sa niektorí boli ešte korčuľovať v Poprade, a potom už len dobaliť a do večera prísť domov. Nám sa tam tak páčilo, že dve rodinky sme tam zostali ešte do nedele. Zúčastnili sme sa na Službách Božích a prežili sme ešte veľa pekných, radostných a požehnaných chvíľ.
Ďakujeme Ti, Pane Bože, za všetko! Zato, že si nám doprial tento výlet, že všetky naše deti boli zdravé aj v tomto zimnom období, aj štyri deti rodinky Drienovských. Vďaka zato, že sme mohli všetci prežiť požehnaný a radostný čas, a to aj napriek tomu, že nebolo snehu. Aj takto mi napr. Pán Boh ukázal, že už samotná Jeho prítomnosť je viac ako priaznivé vonkajšie podmienky (v našom prípade sneh) a som Mu za to veľmi vďačná. To, že nám bolo dobre, môžete vidieť aj v krátkom videoklipe zloženom z našich fotiek. V jeho pozadí ide pieseň „Ty si kráľ“ od skupiny ObedEdom. Môžete si ho pozrieť na našej internetovej stránke www.rezbb.sk.
V stredu po raňajkách sme deťom vymysleli hokej na ceste v blízkosti fary. Tam sa dostatočne vyšantili a pobehali si. Ostatní, čo nehrali hokej, sa šli poprechádzať popri brehu rieky a natrafili aj na skateboardovú „U“ dráhu, kde sa trošku vyšaleli. Po dobrom obede a poobedňajšom odpočinku našich malých ratolestí nasledovalo Slovo. Tohto roku sme mali poobede jedno Slovo spoločné pre deti aj dospelých, ktoré si pripravila každý deň jedna rodina. Cieľom bolo okrem iného aj to, aby sa manželia spolu s ich deťmi podieľali na príprave Slova, pretože aj z takýchto vecí plynie požehnanie. Ústredná téma bola komunikácia, a to v troch rovinách. Komunikácia Boha s človekom, človeka s Bohom a komunikácia človeka s človekom, teda medziľudské vzťahy. V stredu poobede mal slovo Peťo Dubec. Uviedol pár vecí, ako môžeme zlepšiť komunikáciu medzi sebou, keď budeme napodobňovať Pána Ježiša (máme sa znížiť na úroveň toho druhého a naozaj ho počúvať, tak ako sa aj Pán Ježiš znížil, keď prišiel na našu zem, máme umrieť predsudkom o druhých ľuďoch tak, ako Pán Ježiš zomrel za nás, máme nielen prijímať, ale aj dávať, musí to byť v rovnováhe...) Potom deťom zaspieval aj vlastnú pieseň na danú tému, a kým si deti kreslili a vymaľovávali, medzi nami dospelými sa ešte rozpútala živá diskusia... Škoda, že sme sa už museli ponáhľať na večeru. Po večeri sa deti ešte spolu pohrali, prípadne pozreli nejakú rozprávku. Keď sme ich uložili, zvykli sme sa v tento aj v ďalšie večery ešte zísť dole v spoločenskej miestnosti, kde sme buď debatovali, alebo si niektorí pozreli film.
Vo štvrtok sme sa doobeda vybrali korčuľovať do Popradu na verejné klzisko nachádzajúce sa vonku pred Arénou Poprad. Slniečko svietilo, videli sme aj krásne tatranské štíty. Kto nemal korčule, ten sa poprechádzal po okolí. V ten deň sme mali Slovo my – Riečanovci. Deťom sme zahrali scénku „Uzdravenie malomocného“, a potom aj deti aj dospelí mali hovoriť príklady, kedy ich Pán Ježiš vypočul a pomohol im. Opäť sme sa presviedčali, ako dobre je volať na Pána Boha, že On je Náš Otec a myslí to s nami naozaj dobre. Deti aj dospelí mali úlohu poskladať špeciálnym spôsobom veršíky, a potom ich aj hľadať v Biblii. Nechýbali ani piesne, spoločné modlitby, keď sme všetci -deti aj dospelí- utvorili jeden kruh a „elektrina“ sa mohla pustiť. Aj tento večer po uložení detí som ja osobne vnímala ako veľmi požehnaný. Tu chcem poznamenať, že hoci išlo o výlet rodín, sme otvorení aj voči tým, ktorí deti a prípadne ani rodiny ešte nemajú. Tohto roku medzi nás Pán Boh priviedol aj Roba. Ako nám povedal, ísť na výlet, hoci aj s rodinami, bolo pre neho zaujímavejšie, ako stráviť Silvester sám doma. A ja verím, že nielen my, ale aj on mal požehnanie z času stráveného s nami. Práve v ten večer sa v kruhu viacerých otvorene s nami zdieľal o svojom živote, aj o tom, čo ho trápi. Pán Boh dal, že sme sa potom všetci spolu mohli aj modliť, a tak prosiť o odpoveď a cestu u Toho, ktorý všetko vie. Veď On sám povedal: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.“ (Gal 6:2) Len z Jeho milosti sme mohli tieto slová aspoň trošku uvádzať aj do praxe. A ja som vďačná, že aj o tomto sú naše spoločné výlety, že sa tam môžeme vnímať ako jedna rodina, dívať sa aj na potreby iných viac ako na svoje, a tak spolu rásť vo viere v Nášho Pána. Aj naše deti sa tu môžu viac spoznať a viac spriateliť...
Keďže deťúrence veľmi túžili po snehu, v piatok sme sa vybrali za ním, a to na Štrbské Pleso. Bola inverzia. Vyšli sme z totálnej hmly vo Svite do slnkom zaliateho Štrbského Plesa aj so všetkými krásne viditeľnými končiarmi. Ešte sme len zastali autami na parkovisku a deti uvideli 2 metre špinavého snehu. Také boli šťastné, že sa už môžu trochu polopárovať, že už ani ďalej nechceli ísť. Trochu sme sa prešli popri plese, deti sa pošmýkali a hurá na obed! V toto poobedie mala Slovo rodinka Ďurošová na tému o Jonášovi. Po pár piesňach deti hľadali rôzne miesta na mape, Macka im povedala niečo o Božej mape, naučili sa novú pieseň o Jonášovi z detského CD-čka Roman Dovala a Crossroads. Mirko potom ešte povedal dospelým niečo o komunikácii medzi nami ľuďmi a nasledovala hra, pri ktorej sme sa poriadne nasmiali aj zapotili, až mi slzy tiekli.
A bola tu sobota, blížil sa koniec nášho výletu. Doobeda sme sa niektorí boli ešte korčuľovať v Poprade, a potom už len dobaliť a do večera prísť domov. Nám sa tam tak páčilo, že dve rodinky sme tam zostali ešte do nedele. Zúčastnili sme sa na Službách Božích a prežili sme ešte veľa pekných, radostných a požehnaných chvíľ.
Ďakujeme Ti, Pane Bože, za všetko! Zato, že si nám doprial tento výlet, že všetky naše deti boli zdravé aj v tomto zimnom období, aj štyri deti rodinky Drienovských. Vďaka zato, že sme mohli všetci prežiť požehnaný a radostný čas, a to aj napriek tomu, že nebolo snehu. Aj takto mi napr. Pán Boh ukázal, že už samotná Jeho prítomnosť je viac ako priaznivé vonkajšie podmienky (v našom prípade sneh) a som Mu za to veľmi vďačná. To, že nám bolo dobre, môžete vidieť aj v krátkom videoklipe zloženom z našich fotiek. V jeho pozadí ide pieseň „Ty si kráľ“ od skupiny ObedEdom. Môžete si ho pozrieť na našej internetovej stránke www.rezbb.sk.
Fotografie Autor: Katka Riečanová
