Opäť nastal obľúbený čas, keď mohol prísť každý, kto rád trávi čas v rodinnom kruhu našej kresťanskej rodiny. Naša sestra Macka nás cez časopis Pohľad inšpirovala, aby sme v nedeľu 26.1. o 16:30 prišli do Malachova si zahrať spoločenské hry. Zišla sa nás neveľká skupinka ľudí rôznej vekovej kategórie. Samozrejme, aj tento raz sme najprv začali slovom Božím. Sestrička Macka sa v úvode detí pýtala, či sa už niekedy stratili. No určite sa to stalo každému z nás aspoň raz. Smelšie deti sa s nami pozdieľali s ich zážitkami, čo sa im stalo, čo potom robili a podobne. Vďaka Pánovi, mali všetky dobrý koniec.  Teda sme zistili, že je dobré vedieť smer našej cesty, kadiaľ ideme, nemôžeme ísť len tak hala bala. Keď ideme napríklad na nejakú túru, tak si musíme zobrať mapu a vybrať si trasu, ktorá nás zavedie do nášho cieľa. Ináč by sme sa mohli ľahko stratiť. Následne sme si vypočuli pieseň o jednom známom mužovi z biblie. Volal sa Jonáš a spievalo sa tam, že sa mu nechcelo ísť podľa Božej mapy, sám musel na to prísť, že to sa neoplatí. Mne osobne to pripomenulo aj to, že máme ísť po ceste za Pánom Ježišom a musíme sa snažiť, aby sme z nej nezišli a nezablúdili. Je to v dnešnej dobe naozaj neľahké, a častokrát aj my vidíme ako niekto, kto predtým navštevoval a patril do nášho zboru, zrazu chodí zriedkavejšie a zriedkavejšie, až ho napokon svet úplne pohltí. Majme teda na pamäti, že sa máme držať Božej mapy.
Po modlitbách sa deti na rozohranie zahrali hru, ktorá cibrí ich pamäť, deti zaujala, aj keď nie každý mal v nej úspech. Neskôr sa vytvorili skupinky s rôznymi hrami, napr. strategická hra carcassone sa hrala v kuchyni, v prednej izbe príšerky, lego, kvarteto, a v zadnej samozrejme „matracové“ hry. Pomedzi hry sme si zobkali niečo pod zub a pili výborný čaj.
  Ďakujem Pánovi za to, že som aj ja mohla byť účastná na tejto akcie a zároveň sa aj porozprávať s mojimi bratmi a sestrami.

---