A je tu leto a my sme sa už mnohí tešili na letný zborový výlet, ktorý sa z Božej milosti koná každé leto. Tentokrát sme si za našu destináciu zvolili Kokavu, presnejšie chatu Ipeľ v oblasti Kokava Línia (medzi dedinou Látky a Kokavou nad Rimavicou). Na túto chatu sme prišli už po tretíkrát. Minulý rok sme však boli v Bystrej :-). Zišli sme sa tu vďaka Bohu v hojnom počte a v rôznorodej zostave. Bolo nás cca 40 – 45 osôb, z toho asi 20 detí.

A čo je iné oproti minulým rokom? Deti sú zas o čosi staršie, vyčíňajú čoraz viac a znovu iným spôsobom :-). Ja som sa už tešila na toto príjemné a pokojné prostredie, peknú prírodu, zeleň, cvrčiace cvrčky, ale najmä na svojich priateľov, bratov a sestry, bližších aj tých vzdialenejších, na spoločné rozhovory a aktivity. Veď počas školského roku máme všetci väčšinou veľmi nabitý program, a tu na chate, kde dokonca nie je ani signál, sa nám otvára priestor pre všetko to, na čo cez školský rok nie je čas. Ale čo je to najcennejšie? Predsa Náš Pán Ježiš a Jeho prítomnosť a vedenie na tomto výlete. On nás sprevádza všade a chce nás viesť stále ďalej a stále hlbšie, na miesta nepoznané. A to bolo aj ústrednou témou tohto výletu: „Poď hlbšie!“.

Keďže naše deti sú znovu staršie a bolo nás veľa, rozhodli sme sa po prvýkrát robiť Slovo paralelne v troch skupinách. Prvú skupinu tvorili naše najmenšie deti a predškoláci. S radosťou, láskou a vynaliezavosťou si pre nich pripravovali Slovo Evka s Mackou. Ďakujeme Pane Bože za tieto žienky a za ich službu. Druhú skupinu tvorili školáci. Ich vedúcimi boli Maťo s Gabom. Ďakujeme Pane Bože za týchto mužov a za ich službu. A tretiu skupinu tvorili dospelí, ktorí sa viedli sami :-). Prvé dve skupiny mali hlavnú tému výletu: Pavlove cesty. Tam už spomínaní vedúci priblížili deťom a školákom život apoštola Pavla, jeho obrátenie a následne jeho cesty, ktoré vykonal, ako on, predtým nepriateľ a vrah kresťanov, teraz muž, ktorý všade, kam prišiel, zvestoval evanjelium - tú dobrú, zachraňujúcu zvesť o Ježišovi, nehanbil sa, nebál sa, robil zázraky a bol ochotný aj mnoho trpieť pre meno Ježiš, nechal sa kameňovať, zavreli ho do väzenia a mnoho, mnoho iného... A taký má byť aj náš život kresťana. Nehanbiť sa a odvážne svedčiť o Tom, ktorý nás zachránil a aj nebo pre nás pripravil :-).

Tretia skupina – dospelí mala iné témy. Veľmi zaujímavé a vôbec nie ľahké na prípravu. Posúďte sami.

1. Prečo byť kresťanom? (Ratko Riečan)

2. Čo sa so mnou deje, keď som ozajstným kresťanom? (Mirko Ďuroš)

3. Čo je skutočná sloboda? (Peťo Dubec)

4. Ako Boh pomáha v rodine? (brat farár)

Každú tému si pripravil jeden muž. Dobre sa pritom zapotili, citáty z Biblie hľadali a uvádzali a ako potom niektorí tvrdili, aj sami sa pritom mnoho naučili a k Bohu sa viac priblížili. A ja som veľmi Pánu Bohu vďačná, že tieto témy si pripravili práve naši muži. Celkovo sú totiž naše evanjelické zbory plnšie žien a muži väčšinou absentujú, alebo sa len vezú... A ja som vďačná Pánu Bohu, že v našom zbore máme z Jeho milosti mužov, ktorí sú ochotní a schopní pripraviť si Slovo a nás duchovne viesť. Oveľa ľahšie je len prísť na výlet a mať veget. Ale to nie je úloha pravého kresťana, pasívne sa viezť, ale to už všetci vieme, však? Po každej téme sa rozprúdila živá diskusia, za čo sme veľmi Pánu Bohu vďační.

Slovo bývalo väčšinou po raňajkách, a potom nasledoval voľný program. O naše brušká bolo tiež dobre postarané. Priamo na chate sme mali plnú penziu, deti často chodili aj na dupľu. Tentoraz sme mali celú veľkú chatu len pre seba, keďže nás bolo tak veľa. Program bol bohatý. Neďaleko od chaty bol areál s malým bazénom, opičou dráhou, trampolínami. Deti a nielen oni sa tam poriadne vyšantili. Počasie bolo fajn, nepršalo nám, ale horúčava tiež veru nebola. Deťom to však na kúpanie stačilo. Ďalej mali možnosť zajazdiť si na motokárach. Chlapi malí aj veľkí hrávali futbal, len tak z nich tieklo :-). Bola radosť sa na nich pozerať, ako hrajú o dušu. Kto chcel, hral bedminton, volejbal.... Dvakrát sme boli aj na koníkoch na neďalekej lúke. Kone patria majiteľom chaty. Deťom sa to veľmi páčilo. Malí chodili do kruhu na poníkovi, jeden sa viezol a druhý poníka viedol. Tí väčší sa vozili na veľkom koni. Užili si ich dosýta, lebo ujo/teta im dovolili aj česať koníky, dievčatá im zapletali vrkôčiky :-). Po deťoch prišiel rad aj na nás dospelých, aj my sme sa mohli povoziť. Podnikali sme tiež malé aj väčšie prechádzky do okolia, takže aj tí, čo majú radi prechádzky si prišli na svoje. V lese sme našli aj veľa húb, malín. Niektoré deti mali bicykle, naháňali sa okolo chaty. V chate bola aj možnosť zahrať si ping-pong, kalčeto, biliard. Túto možnosť po celý týždeň využívali deti aj dospelí. Mali sme z toho veľkú radosť. Podotýkam, že všetko toto bolo zahrnuté v cene pobytu. A skoro som zabudla na spoločenské hry, ktoré sa hrávali aj dlho do noci. Zašli sme aj na zmrzlinu do Kokavy nad Rimavicou, kde sa práve v tom čase konal folklórny festival Koliesko. Jeden večer si deti pre nás prichystali divadlo s názvom: Dávid a Goliáš. Sú to ich prvé herecké pokusy.

Mne osobne sa veľmi okrem všetkého páčil posledný večer. Keď sme uspali deti, o 22.00 hod. sme sa stretli na diskusiu k poslednej téme: „Ako Boh pomáha v rodine.“ Pán farár nám dal dve otázky: Ako som prišiel k viere a ako praktizujem vieru v našej terajšej rodine (rodičia a deti). Asi ani on sám netušil, v aký požehnaný čas sa to rozvinie. Každý tak ako sme tam sedeli, vrátane pána farára, sa otvoril a začal rozprávať o svojom živote. A Duch svätý to požehnal. Mňa až prekvapilo, koľko nového som sa mohla dozvedieť o živote mojich bratov a sestier, ako Boh začal konať a koná v ich životoch, v ich rodinách. Viac sme sa otvorili, ešte viac nás to zblížilo. Rozprávali sme sa asi do druhej ráno :-). Ďakujeme Pane Bože. Znovu sa mi len potvrdil fakt, že Boh nepozná žiadne šablóny a jedná s každým z nás úplne originálne, presne ako to práve potrebujeme a takým spôsobom, ktorému my sami najlepšie rozumieme. A to je aj výzva pre Teba milý čitateľ: Hľadaj Boha a On sa Ti dá nájsť a spoznať pre Teba jedinečným spôsobom!

A čo povedať na záver? Ďakujeme Ti, Pane náš za tú nezaslúženú milosť a za to všetko, čo si nám všetkým v tom týždni daroval. Veľmi som Pánu Bohu vďačná za tú jednotu, ktorú sme tam mohli cítiť. Priznám sa, že som si nevedela celkom dobre predstaviť, ako budeme ako taká rôznorodá skupina fungovať. Niektorých vídavame len na týchto výletoch, niektorí boli prvýkrát, niektorí boli len časť pobytu, niektorí „skalní“ sú tam vždy. A viete ako to chodí vo svete. Porobia sa skupinky, niekto niekoho nemusí... Ale my sme tu naozaj fungovali slobodne a jednotne zároveň ako ozajstná Božia rodina. Verím a viem, že to nebol len môj dojem. Aj toto je práca len a len Ducha svätého a nezaslúžená milosť Božia pre nás.                                                                                                                                  

Anketa: „Prečo som kresťanom?“

Súčasťou prvej témy na výlete v Kokave bola aj táto minianketa. Otázka možno ako pre prváčika, ale niekedy je možno dobré sa aj po rokoch zamyslieť, prečo vlastne som tým kresťanom. Verím, že aj takéto zamyslenie nad svojou vierou nás môže posunúť vpred, možno znovuobjaviť našu prvú lásku k Pánovi Ježišovi a znovu ňou zahorieť... Tu sú naše odpovede :-).

- Lebo to tak Pán Boh chcel.

- Lebo Pán Boh ma prevádza cez všetky dobré aj zlé chvíle, dodáva mi silu.

- Lebo ma Ježiš oslobodil.

- Lebo som sa narodil ako syn evanjelického farára a s touto vierou som vyrastal a ani neskôr som o tejto viere nepochyboval, pretože som nespoznal nič komplikovanejšie, jednoduchšie, silnejšie a obohacujúcejšie zároveň.

- Lebo som prijal Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa a rozhodol som sa nasledovať Ho, byť Jeho učeníkom. Horšie je, že mám stále málo lásky a odvahy napĺňať to :-).

- Pretože ma Kristus zachránil.

- Lebo to je cesta do Božieho kráľovstva.

- Lebo ma Ježiš premohol Svojou láskou.

- Narodil som sa do kresťanskej rodiny, bol som ponorený do tohto náboženstva so všetkými jeho vonkajšími prejavmi ideológie, symboliky a tradícií. Dnes viem, že nič z toho nerozhodlo o mojom rozhodnutí pre Krista. Zmenu v mojom živote znamenalo ničím neindikované osobné stretnutie s Bohom na polorozpadnutej asfaltke kdesi v Bratislave Dúbravke. Boh sa mi priamo predstavil ako zvrchovaný Pán, ktorý má riešenie na všetky problémy môjho života. Kresťanom ma nazvali až neskôr, keď som našiel spoločenstvo ľudí, ktorých som poznal v jednote Ducha.

- Lebo v Ježišovi mám všetko.

- Lebo to tak Boh chcel.

- Pretože ma ním učinil Boh.

- Lebo som uverila v Ježiša, v detstve ma k tomu viedli hlavne mama a dedo, potom ako väčšia som rástla vo viere ďalej.

- Lebo mám s Bohom živé spoločenstvo a viem, že sa na Neho môžem spoľahnúť.

- Lebo verím, čo je napísané v Biblii. Keď verím v Boha, nič viac nepotrebujem.

- Pán Boh si ma zavolal.

Keď som čítala tieto odpovede, mráz mi behal po chrbte. My VIEME o tom, že v Ježišovi sme získali všetko. To nie je fráza! To je skutočne pravda! V našich životoch to však často vyzerá ináč...

A preto čiňme pokánie, a potom prosme Nášho Pána, aby nám dával schopnosť a silu žiť každý deň víťazný život zachráneného Božieho dieťaťa! S Ním to dokážeme! Už vopred Ti Pane za to ďakujeme :-).