Dňa 18.9.2016 sme sa okolo štvrtej poobede zišli v počte okolo 50 ľudí v našom kostole, kde sme začali prvý zborový deň v tomto školskom roku.

Po malom meškaní hlavného zvukára Iva sme začali chválospevmi priamo z evanjelického spevníka, ktoré pokračovali chválami zo spevníka mládežníckeho asi po dobu 15 min. Potom prišiel na rad Dorotkin príhovor, ktorý hovoril o tom, že nám Otec v nebesiach zveril úžasný poklad, ktorý máme, aj napriek našim chybám, niesť ďalej do sveta. Nie je to vždy ľahké, lebo ako hriešni ľudia častokrát padáme a potrebujeme pozdvihnúť, no náš Pán s tým ráta a posiela nám na pomoc Ducha svätého. Ešte počas kázne prišli poslední oneskorenci a po jej skončení a poslednej chválospevovej piesni s názvom „Vodu na víno meníš“ sme sa rozbehli po areáli nášho cirkevného zboru v Radvani, aby sme si na vlastnej koži vyskúšali, čo sa chystá vložiť dnes náš Pán do tých nádob, ktorými sme my a aké predivné skutky má pre nás pripravené.

Samozrejme Hospodin bol štedrý a hneď po východe z chrámu nás už čakali rôzne špeciality brata Peťa Heinricha, ktoré si pripravil, aby nám i on takto sprostredkoval Božie požehnanie, ktoré dostal z milosti od Pána. Jednalo sa hlavne o grilované kuracie mäsko, syr, či dokonca plátky rôznych rýb. Hneď vedľa na nás čakal pomaly dovarený guľáš, o ktorý sa staralo  viacero pomocníkov. Tak sme sa do toho hneď pustili a spoločné rozhovory sme si spríjemnili Božími darmi, tak ako som ich pred chvíľou vymenoval. Deti sa rýchlosťou blesku vydali na multifunkčné ihrisko, aby si spolu s Gabom zahrali obligátny futbal, alebo sa aspoň trocha ponaháňali po dvore, kde je skrytých kopec papekov a iných dôležitých hračiek. A takto sme si to spoločne v Božej prítomnosti, ponorení do kadejakých tém, užívali až sa pomaly všetci bratia a sestry s nami rozlúčili a okolo pol ôsmej sme začali všetko baliť a upratovať.

Bol to vzácny čas, ktorý sme mohli s Božej milosti prežiť. Nechýbalo nič. Bolo Božie Slovo, chválospevy, modlitby, svedectvá, hry, jedlo a dobrá nálada spolu s chuťou si navzájom poslúžiť. Neustále si musíme uvedomovať, že to nie je všetko úplne samozrejmé. Musíme hľadieť neustále na nášho nebeského Otca, ktorý to všetko zo svojej milosti dáva a nikto z nás si z toho všetkého nezaslúži ani len omrvinku. Sme hriešni. Naše správanie je hlboko spojené so sebectvom, sebastrednosťou a pýchou no napriek tomu sme milovaní Bohom a On sa ku nám skláňa len preto, lebo túži po každej zmene nášho charakteru na taký, akým je On sám. Túži po našej zmene, túži po tom, aby sme sa mu plne oddali a poslúchali ho, a preto nám neustále prejavuje toľko lásky. Ako Otec, ktorý chce získať srdce svojho dieťaťa. Tešme sa z toho a neustále Mu za to ďakujme, pretože čo dnes je, zajtra už ani nemusí byť. On je našou skalou a On je naším štítom. Nik nie je ako On. Nech nám to neustále znie v srdciach, ale aj v ústach. Pán s nami.