V našom časopise Pohľad bola na sobotu 15. 10. 2016 pozvánka na turistiku na Donovaly. Čítajte rubriku Kde si „Adam“? na predposlednej strane Pohľadu, aby vám nejaká zaujímavá ponuka neunikla :-).
Ponuka platí aj pre teba! Trochu pohybu vždy dobre padne, a tak sme si povedali v našej rodine, že ideme. 5-ročnú Sisu sme však nechali doma, bola trochu prechladnutá, 13 km by bolo pre ňu veľa. Na tento deň hlásili zamračené, ale Pán Boh nás potešil, daroval nám aj slniečko a naozaj krásny deň. Pán Boh nás stále niečím obdarúva. Len my si to často ani nevšimneme. A preto majte oči otvorené pre každodenné Božie zázraky! A potom nezabudnite vášmu Ockovi poďakovať! Autobusom sme sa vyviezli na Donovaly, niektorí sme nastúpili na provizórnej autobusovej stanici, niektorí na Huštáku. Predtým ešte niektorí chlapi vyviezli autá na Šachtičky, aby sme mali domov bližšie :-). Ďakujeme za dobrý nápad a za vašu ochotu, chlapi! Keď sme vystúpili z autobusu, pomodlili sme sa a hurá na výlet! Zišlo sa nás cca 13, deti aj dospelí, bol aj pán farár s manželkou. Naša trasa viedla z Donovál na Šachtičky. Išli sme smerom na Polianku, cez dedinku Buly, často sme sa aj zastavili a ujo Milan Zajac nám rozprával rôzne zaujímavosti. Na Donovaloch sneh síce nebol, ale Prašivá bola krásne zasnežená. Bol to pekný kontrast. Prechádzali sme cez lúky. Pri jednej chatke sme sa zastavili, dokonca sme si aj špekačky opekali, dobre sme sa napapali, deti mali radosť z ohňa a bolo nám aj teplučko. Pán farár s ujom Milanom si pre nás pripravili krátke slovo. Vypočuli sme si 19. žalm, ktorý hovorí o tom, že nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Trošku to parafrázujem. Pripomenuli sme si tým, že Pán Boh nám dal slnko aj v tento sobotný deň a pripravil pre nás prírodu, aby sme v nej mohli pookriať a kochať sa v nej. Je to veľký dar od Neho pre nás ľudí. A potom sme ďalej pokračovali v ceste. Bola to nenáročná prechádzka s miernym stúpaním a klesaním. Cestou sme sa o kadečom rozprávali, všímali sme si, ako sa postupne sfarbujú stromy do krásnych farieb, dýchali sme svieži vzduch a pomaly sme došli pod Jelenskú skalu a potom na Šachtičky. Deti mali dosť energie. Na Šachtičkách sme ešte teda vyšli na rozhľadňu a potom sme po tretej nasadli do áut, ktoré nás tam už čakali. Ako dobre nám to padlo! Všetci by sme sa naraz nepomestili, tak kým sa ujo Milan na aute ešte raz otočil, niektorí si posedeli na kávičke v hoteli Šachtička.
Ďakujeme, Pane Bože, zato, že sme mohli sobotný deň stráviť s našimi bratmi a sestrami v lone prírody, ktorú si Ty pre nás stvoril a prežiť spolu s nimi aj s Tebou dobrý spoločný čas.
.: Autor: Katka Riečanová
