A zase bolo krásne. Pán Boh sa o naše spoločné výlety tento rok úžasne stará. Najprv to bola prechádzka z Malachova na Pršany, potom zo Sliača do Hronseku a tento mesiac sme si vyšli na vŕšok za Tajovom. Počasie je zrejme veľké lákadlo, a preto sa nás stretlo skoro 40 ľudí na parkovisku v Tajove. Akcia mala tentokrát jeden špeciálny formát. Okrem iného sa tam udiala aj oficiálna skúška konfirmandov nášho zboru. Tento, pre niekoho celkom zaujímavý akt vyvolal v mnohých z nás veselé spomienky na našu konfirmáciu. Poďme ale pekne poporiadku.

Na začiatku bolo stretnutie pred ZŠ v Radvani. Tam sme sa pomaly pozbiehali a v ľahkom meškaní sme sa spolu autami vydali spoločne do Tajova. Každému sa ušlo miesto v aute. Po dorazení do Tajova sme si urobili ešte spoločnú fotočku, a potom sme už šlapali hore na kopec. Malá skupinka ešte počkala na zásobovaciu posádku Mirka Ďuroša a potom sa pokúsila dohnať hlavnú skupinku ešte pred príchodom do cieľa. Toto sa však nepodarilo, ale chýbalo tomu len pár desiatok metrov. Na kopci sme sa rozložili. Vidno bolo naozaj do každého okolitého kúta. Bolo relatívne teplo, ale trocha nás otravoval vetrík. Bol dokonca taký intenzívny, že sa nám skoro nepodarilo založiť oheň. Všetko sa nakoniec udialo podľa plánu a po pár minútach sme už všetci svorne opekali.

Keď už sme boli všetci najedení, začala skúška konfirmandov. Musím sa priznať, že nie všetky otázky by som bol aj ja sám zvládol s takým prehľadom ako mali naši konfirmandi, no ale oni sa predsa len na túto akciu osobitne pripravovali. Niektoré otázky boli veru aj na širšiu diskusiu, pretože ich „správne“ odpovede neboli až také jednoznačné. No nakoniec sa všetko podarilo. Záverom sa deti rozbehli do neďalekého lesíka, kde sa zahrali na indiánov a my, dospelí sme si povedali čo to o znovu-objavovaných staroslovanských kultoch, ktorých oltáre na tomto vŕšku boli inštalované. Ľudia sú hladní po duchovne, ale tým, že je tu už oveľa väčší priestor pre rôzne staré kulty a sekty ako za éry socializmu, situácia je oveľa neprehľadnejšia. Z duchovného hľadiska je teda nová éra konzumu iba krok z dažďa pod odkvap. Brat Michal nám povedal niečo málo o pôvode starých slovanských bohov a rituálov, ktoré sa praktizovali na našom území. Všetko to skončilo rozlúčkou pri autách.

Ďakujem Pánovi za všetko to množstvo ľudí, ktoré som v ten deň mohol spoznať. Samozrejme mu ďakujem aj za staré známe tváre, bez ktorých si prežívanie Božej prítomnosti už momentálne ani neviem predstaviť. Len jemu patrí všetka chvála a vďaka, pretože len s Ním je možné zažiť tak naplnení deň v spoločenstve najbližšej rodiny, akú dokážeme na tomto svete spoznať. Pán nech je stále s nami a nech nám dáva užívať si tento skvelý dar, akým je zaiste spoločenstvo milujúcich Krista. AMEN!