Určite zaujímavý názov sme dali akcii, ktorá mala byť vlastne iba takou jednoduchou prechádzkou zdola nahor a späť po lese. Ako to však ale chodí, Pán Boh sa postaral o jemné zdramatizovanie.
Keď sme sa stretli pred radvanskou školou, ešte to nevyzeralo s počasím úplne zle, ale bolo už cítiť isté napätie v oblakoch. Po prejazde zapršaným Malachovom už bolo jasné, že s počasím to v ten deň bude asi dosť nestabilné. Keď sme prišli k horárni nad Malachovom, počasie sa zase celkom umúdrilo a Pán dal čas, kedy sme sa mohli v pokoji pomodliť a pomaly sa vydať hore do lesa smerom na Suchý vrch. Keďže sa však v noci asi trocha vypršalo, cesta bola dosť zablatená a museli sme často kráčať aj mimo chodníka. Stalo sa aj to, že Zuzkina topánka sa rozhodla, že nepôjde už ďalej a že sa jej v príjemnom blatku páči. Nakoniec sme ju prehovorili a znova nasadla na Zuzkinu nohu a pokračovala s nami. Celkom vtipná príhoda, hlavne ak ste tam boli a sledovali, ako sa jej proste z tej zmočenej hliny vôbec nechcelo. Po čase sme vystúpili na kopec, kde nás privítala správa, že „JAHODY“. Možno si to viete predstaviť, idete zmočeným lesom, trocha zima, trocha šmykľavo a zrazu vám Pán dá úžasné osvieženie v podobe malých, chutných a hlavne už zrelých lesných jahôd. Takéto Božie občerstvenia môžeme zažívať aj v živote, musíme sa ale poriadne obzerať a svojím duchovným zrakom ich potom nachádzať. Nie je to jednoduché, pretože sme často zaslepení inými bôžikmi alebo lenivosťou. Takto nám to Boh ukázal aj v tom lese.
Nakoniec sme dorazili v plánovanom čase na pony farmu na Suchom vrchu, kde sme stretli malé stádo voľne pasúcich sa koní, ktoré sme si vyfotili a troška aj pohladkali a nakŕmili natrhanou trávou. Deti sa bavili, no tak trocha aj báli. A mali sa čoho, keďže nás neskôr prišla poučiť pastierka tých koní, ktorá nám milo vysvetlila, že ísť sa len tak pobaviť s voľne pasúcim sa stádom koní, ktoré nepoznáme, môže byť dosť nebezpečné. Aj koníky na prvý pohľad môžu vyzerať milo a prívetivo, ale v konečnom dôsledku dokážu narobiť obrovskú škodu, keďže sú asi dva až trikrát väčšie ako tí väčší dospelí ľudia. Boh nás aj tu vyučoval, že je dôležité mať rešpekt pred neposlušnosťou voči Nemu. Každé vybočenie z trasy, ktorú nám určil Boh, je obrovské riziko, aj keď to na prvý pohľad tak nemusí vyzerať. Ak Boh otvorí človeku oči, je krásne potom vidieť všetky tie lekcie, ktorá nám skrze náš zrak ponúka. Chvála Mu za to!
Počasie sa ale na obed zase zvrtlo a my sme boli tak trocha nútení zrušiť náš plán ísť rovnakou cestou späť. Ochotný brat Maťo nás, šoférov, preto zviezol k našim odstaveným autám pri horárni a my sme išli potom po všetkých ostatných, ktorí na nás zatiaľ čakali na pony farme.
Chcel by som určite poďakovať Bohu zato, že nás vytrhol z domu aj v ten nie veľmi pekný deň a mohli sme takto dostať znova ďalšie dôležité lekcie z toho, ako sa chodí po Jeho cestách. Vždy je to super, keď viete, že kamkoľvek idete, je Pán s vami. Vďaka aj bratom a sestrám, že neodmietli pozvanie spoločenstva na spoločné budovanie a začlenili sa tak k tým, ktorí sa dali na cestu svojho budovania aj takýmto spôsobom. Nech nám všetkým Boh ešte mocne žehná a nech sú naše chodníky vždy jasne definované ako cesty po Božej trase, ktorá vedie ako jediná k nášmu spaseniu, resp. k spaseniu duší.
.: Autor: Martin Drienovský
