Veľký Slavkov – malebná dedinka pod Tatrami, ktorá sa tento rok na 6 dní stala prechodným domovom pre  rodiny z nášho cirkevného zboru. Zastúpených bolo cca 17 rodín a na pár dní nám robil spoločnosť aj pán farár. Naša rodina sa na tomto výlete zúčastnila prvýkrát a ak Pán dá, snáď nie posledný.

Výlet sa začínal v utorok. Počasie bolo usmoklené, ale aj napriek tomu sme sa cestou do Tatier rozhodli zastaviť a pozrieť si prečerpávaciu vodnú elektráreň Čierny Váh. Tá je našou najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou, ktorá je umiestnená v nadmorskej výške 1160m, nemá vlastný prítok a nachádza sa neďaleko Kráľovej Lehoty. Napriek vetru a dažďu sme obišli takmer celú nádrž. Tatry sa nám síce schovali v opare hmly, ale od nádrže boli krásne výhľady na okolité dediny -  Hybe, Východnú a Važec.  Deťom nepriaznivé počasie neprekážalo a ani my, dospeláci, sme sa nenechali odradiť. Prechádzku sme využili na rozhovory, deti sa vybehali a po krátkom čase sme mohli pokračovať ďalej do nášho cieľa – Veľkého Slavkova.

Tí, ktorí boli na silvestrovskom výlete rodín, vedeli, aké ubytovanie ich čaká. My, ktorí sme prišli do Veľkého Slavkova prvýkrát, sme boli veľmi príjemne prekvapení. Ocitli sme sa v krásne vybudovanom Medzinárodnom evanjelickom mládežníckom centre Ichthys (ďalej len Memc Ichthys), ktoré nás milo prekvapilo. Areál centra je priestranný, ponúka množstvo možností na šport aj oddych. Izby boli čisté a útulné. A to, čo som ja ako matka štyroch detí uvítala najviac bolo, že sa nám personál z Memc Ichthys postaral o obedy a večere a takto odbremenil nielen mňa, ale aj ostatné maminky :). Deti sa hneď rozbehli na detské ihrisko a dospeláci začali s vykladaním batožiny a bicyklov z áut.

Prvý večer sme strávili spoločne - deti, dorast aj dospelí. Po večeri si každý našiel svoje miestečko na schodoch či stoličke v priestrannej spoločenskej miestnosti. Martin zahral na gitare niekoľko piesní, všetci sme si zaspievali, detičky si zatancovali. Záver spoločného večerného programu patril modlitbám a krátkym inštrukciám, ako budeme pokračovať po  nasledujúce dni.

Ďalšie dni, vždy po večeri, sme sa všetci stretli a spievali Chvály. Potom sme sa rozdelili do troch skupín. Našim najmenším v čase Slova urobili program Evka, Macka a Katka. Dorasťákom sa venoval Martin s Gabom. Dospelým sa o Slovo postarali Radko Riečan, Peter Dubec, Miroslav Kaňa a Miroslav Ďuroš. Témy boli rôzne: Jazyk, to nepokojné zlo/ Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí/ Výchova potomkov/ O modlitbe . Diskusia dospelých po Slove sa neraz predĺžila a presiahla plánovanú hodinku, na čo nás upozornili najmä šantiace deti.

Rána patrili rodinným ranným stíšeniam. Rodičia v súkromí svojich izieb deťom čítali vybrané časti z evanjelií a rozprávali sa o prečítanom odseku z Písma. Každé stíšenie bolo symbolicky znázornené dopravnou značkou a detská večerná besiedka aj dorast boli akýmsi voľným pokračovaním ranných stíšení. V sobotu večer  sa deti stali čestnými držiteľmi vodičských preukazov, ktoré im majú pomôcť nezísť ani nevybočiť z cesty k nášmu nebeskému Otcovi.

Počasie nám prvé dni veľmi neprialo. Pršalo a pršalo, Tatry zasiahli povodne, prudký dážď zničil niekoľko mostov a poškodil turistické chodníky. Takže sme párkrát vyšli s deťmi len na krátku prechádzku do okolia Veľkého Slavkova. Niektorých však ani zlé počasie neodradilo a vybrali sa objavovať krásy Tatier. V daždi navštívili Bachledovskú dolinu a unikátny chodník v korunách stromov. Iní si zvolili Aquapark Poprad, ďalší plaváreň vo Svite. Nikto na zlé počasie nehundral. Deti sa združili pri spoločenských hrách, niekedy sa k nim pridalo aj pár dospelých, iní viedli spoločné rozhovory na rozličné témy. Ja osobne, ako nováčik v našom spoločenstve, som upršané počasie vnímala ako Božie znamenie, aby som mohla bližšie spoznávať ľudí, ktorí tam boli s nami.

Vo štvrtok sa po prvýkrát počasie trochu umúdrilo a my sme sa vybrali vláčikom do Tatranskej Polianky. Smer bol jasný. Turistickým chodníkom lemujúcim trasu hlavnej cesty pomaličky s deťmi do Starého Smokovca a späť do Veľkého Slavkova zase vláčikom. Deti cestou obzobávali malinové a čučoriedkové kríky a bola by to prechádzka ako ktorákoľvek iná, keby nám náš Pán nepripravil jedno obrovské prekvapenie. Z Božej vôle sa nám do cesty postavil majestátny jeleň. Stál uprostred turistického chodníka a kľudne spásal trávu naokolo. Obdivovali sme ho so zatajeným dychom a trochu aj strachom :). Čas odchodu vlaku nás však tlačil, no jeleň nie a nie odísť. Skúšali sme urobiť krik, tlieskali sme a snažili sme sa ho odplašiť, aby sme mohli pokračovať v ceste. No on bol zjavne zvyknutý aj na ruch turistov. Na chvíľu sa na nás zadíval, a potom opäť sklonil hlavu a pásol sa ďalej. Keď sme začali zvažovať návrat do najbližšej dediny, jeleň pokojne odišiel pár metrov ďalej z chodníka a my sme mohli rýchlo prejsť. Deti ešte aj vo večernej modlitbe ďakovali Pánovi za tento úžasný zážitok.

Okolie Veľkého Slavkova ponúka mnoho krás, ktoré nie je v silách človeka objaviť za pár dní. Ostatné dni sme už mali pekné počasie, no keďže sme boli pomerne veľká skupina, každý si robil výlety podľa svojich možností, schopností a preferencií. Niektorí zvolili turistiku na Chatu pod Soliskom, zdatnejší „vybehli“ až na Predné Solisko, alebo tiež na Štart, či cyklotúry v okolí Slavkova. Aj opekačka bola jeden večer na programe. Po Slove sme sa stretli pri ohni so skupinkou mládeže z Lazov pod Makytou, ktorí boli ubytovaní v druhej časti Memc Ichthys. Do hlbokej noci tam niektorí sedeli, zhovárali sa, hrali na gitare a spievali.

Najväčšou výzvou bola sobotňajšia túra. Stachovci sa rozhodli zdolať Rysy a úspešne vystúpili až na Chatu pod Rysmi. Druhá početná skupina zvolila túru ku Sliezskemu domu. Ten je našim najvyššie položeným horským hotelom, nachádzajúcim sa priamo pod Gerlachovským štítom. Odmena za výstup pre deti bolo namočenie sa vo Velickom plese a  dospelí žasli nad krásou Velického vodopádu. Aby to nebola len taká nudná turistika, ku Sliezskemu domu sa išlo z Tatranskej Polianky a späť Tatranskou magistrálou do Starého Smokovca. Po spomínaných povodniach aj tento turistický chodník niekoľko krát preťala voda a museli sme sa popasovať s prechodom ďalej. Ako sa však píše v prísloviach: „ Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky“, aj my sme všetky prekážky vďaka Bohu úspešne zvládli a tešili sa z krás Tatier. Prechodom popod Slavkovský štít kosodrevinou lemovaným chodníkom sme obdivovali nie len Gerlach, ale aj nádherné výhľady na mestá a dedinky učupené pod týmito mohutnými kopami skál. Boh tu odviedol naozaj kus dobrej práce, za čo mu patrí naša chvála. Sobotňajší výlet bol pre tento čas aj našim posledným.

V nedeľu ráno sme sa všetci stretli na Službách Božích v kostolíku, ktorý je súčasťou areálu Memc Ichthys. Posilnení Božím slovom sme zbalili všetky naše caky-paky, naložili ich do auta, zjedli obed a vydali sa na cestu domov.

Viera v nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista nás aj na tomto výlete spojila v jednu veľkú Božiu rodinu, ktorá celý čas dokázala fungovať bez akýchkoľvek problémov. Za všetko patrí Pánu Bohu z celého srdca veľké ĎAKUJEME.