Dňa 28.10. 2018 v nedeľu zaznel v našom kostolíku oznam o akcii Zborového dňa, ktorá sa mala uskutočniť v ten deň o 16:00 hod. Predpoveď počasia však nebola veľmi príjemná, čo zrejme do veľkej miery ovplyvnilo aj rozhodovanie členov zboru či prídu, alebo nie. Nakoniec to ale o štvrtej poobede nevyzeralo vôbec na dážď a ukázalo sa na chvíľu aj slniečko.
Program celého zborového stretnutia teda začal pár minút po štvrtej chválami našich ObedEdom juniorov, ktorí, samozrejme, boli už na fare od pol tretej, aby sa poriadne pripravili na svoju službu. Je to veľmi požehnaná práca viesť týchto ešte mladých nezbedníkov k službe Bohu. Naša služba má byť pred Bohom dokonalá a platí to aj o službe tých dorasťákov. My máme ale častokrát skreslený pohľad na dokonalosť pred Pánom. Pekne to vystihuje komentár v knihe proroka Samuela, kde sa píše: 1.Sam. 16, 7: „Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ S vierou kráčame, keď ich vidíme, ako hrajú a ako sa pokúšajú robiť to poriadne a zodpovedne. Takto to bolo aj v túto nedeľu. Nech im v tom ich snažení teda Pán žehná a sprevádza ich On sám.
Po chválach prišiel na rad príhovor brata farára Michala, kde nám pripomínal moc a rozsah odpúšťania, na ktorý musíme vždy pamätať. Bez toho, aby sme odpúšťali svojim vinníkom nám ani náš Pán neodpustí, takže znova dôležitá lekcia pre nás všetkých.
To, čo sme spoločne asi 40-ti prežili v kostole, naklonila ku koncu moja manželka Evka, ktorá sa rozhovorila vo svojom svedectve o tom, ako ju Boh viedol k zvestovaniu evanjelia v ZŠ Radvanská. Hovorila o tom, ako tento celý príbeh prebiehal, koho všetkého sa dotýkal a aké z neho vyplývajú nové výzvy pre ňu, ale aj pre celý náš zbor. Ukončil som to ja krátkym zamyslením na tému „Za hranice našej viery“ a po modlitbe sme sa už všetci pomaly nahrnuli do priestorov fary.
Tam nás už čakal veľmi chutný guľáš, ktorý uvaril Peťo Heinrich. Deti boli ešte chvíľku v očakávaní pizze, ktorú asi po 15 minútach doniesla donášková služba. Pán Boh dal na srdce pár našim sestrám zo zboru aj napečenie sladkých koláčikov, ktoré sme si potom s chválou Pána vychutnávali až do konca akcie - do skoro pol ôsmej.
Chcel by som veľmi poďakovať Pánovi za deti, ktoré v nedeľu prišli, aby slúžili. Nech im Pán veľmi požehnáva v ich snažení. Ďakujem mu aj za všetkých, ktorí zareagovali a poslúžili. Buďte požehnaní aj vy všetci, ktorí toto čítate a prosím vás o modlitby za celý cirkevný zbor, aby sa Jeho (Božie) požehnanie mohlo šíriť medzi nami skrze skutky lásky viac a viac. Nech nám v tom všetkom Pán pomáha.
.: Autor: Martin Drienovský
