- Oznamy: - 28. 4. 2008 (pondelok) o l7OO – stretnutie rodičov konfirmantov na fare
 - l. 5. 2008 (štvrtok) o l7OO – skúška (nácvik) konfirmácie + účasť rodičov
 - 2. 5. 2008 (piatok) – ak Pán dá pekné počasie, pôjde sa opekať na Urpín, špekačky sú zabezpečené + vhodne sa obliecť
 - konfirmanti majú čo najskôr doniesť 800 Sk (500 Sk = dar pánovi farárovi + 300 Sk = výzdoba kostola)
- Kiino svedectvo – ako si ju Pán získal
- jej rodina vedela, že dáky Boh je, jej starká je veriaca, a tak ju učila naspamäť sa modliť, prakticky modlitbu odrecitovala, nechodila ani na náboženstvo, nebola vyslovene veriaca ani neveriaca, prežila ťažké obdobie, jej rodičia sa rozišli
  - potom prišla puberta, ktorá ňou začala lomcovať, dostala sa do nesprávnej partie, ktorá ju navádzala na zlé, podľahla jej, lebo sa cítila byť opustená, takto to išlo celé leto, jedného dňa to prehnala – mame klamala, že ide na výlet, ale nešla, s celou partiou sa vrátili naspäť do Banskej Bystrice, na oslavu, na ktorej nesmel chýbať alkohol, všetci sa dobre bavili, boli v dobrej nálade, iba Kia sa cítila byť odveci, keďže si nevypila, a tak aby zapadla, pod tlakom skupiny, si vypila, potom si už veľa vecí nepamätala, iba to, že nevedela stáť, že prišla mama a zabila jej až takú, že spadla a že sa prebudila až ráno, tým stratila maminu dôveru, a tak ju chcela získať naspäť, prestala sa s tou partiou stýkať
  - Kia a jej rodina začali chodievať k ujovi Zdenovi na dom, ujo Zdeno ich postupne oboznamoval s Bohom a povedal im, aby niekedy prišli aj do kostola, v tom čase, keď bola v nesprávnej partii, bola totálnou ateistkou a odhovárala ostatných od viery, vtedy jej ostatní hovorili, že je arogantná, mrzutá, že vždy šomre, odmietala chodiť do kostola, pretože mala zlé skúsenosti s katolíkmi, keďže bola pokrstená ako katolíčka, ale chodiť do kostola považovala za príležitosť, šancu získať si naspäť stratenú maminu dôveru, kázeň ju nebavila, ale chvály to bolo niečo iné, najprv len otvárala ústa, aby sa nepovedalo, no potom ju chvály chytili za srdce
- zlom nastal, keď šla na CampFest, najprv tam nechcela ísť, že nikoho nepozná, nemala z toho dobrý pocit, nakoniec sa premohla a šla naň a za to je veľmi vďačná Bohu, páčilo sa jej tam, páčilo sa jej, ako ľudia na koncertoch dvíhali ruky, aké to bolo pekné a úprimné
- v kostole boli aj ľudia v jej veku, a tak si našla nových priateľov, teraz si uvedomuje, že bez Boha prežila najhoršie chvíle v živote, že teraz je šťastná, že vždy sa má na koho obrátiť, že už nie je sama, lebo je pri nej Boh, túžila mať   vlastnú Bibliu, a tak bola veľmi šťastná, keď jej mama jednu kúpila, predtým hrávala basketbal, ale začala ho flákať a teraz keď našla Boha, nemá chuť ďalej sa mu venovať, Boh jej dal iný zmysel života

- zmysel výletov = budovať spoločenstvo, telo Kristovo
- Maťo nám na začiatku položil zopár reflexívnych otázok:
- prečo sa chodí na školské výlety
- čo tam robievame resp. nerobievame
- ako by mali vyzerať ideálne školské výlety
- prečo my chodíme na výlety
- či prví kresťania chodili na výlety
-odpoveď na posledne menovanú otázku v Biblii nenachádzame
-A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné, aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení. (Sk 2, 44-47) – takto pekne, v pokoji nažívali bratia v jeruzalemskom cirkevnom zbore, každý deň sa stretávali v chráme, bolo to rušné miesto, kde sa konala obetná služba, veľa času trávili spolu, prežívali ho intenzívne, Boh ich chcel „nadopovať“ láskou, aby si zapamätali tie krásne chvíle, ktoré spolu prežili, aby sa zomkli, lebo potom nastalo súženie a prenasledovanie
-čas z Božieho hľadiska je veľmi dôležitý – Vykupujte čas!
-Boh nám dal čas, aby sme ho využili, treba ho využiť čo najefektívnejšie
-výlet je miesto, kde máme čas len pre seba, tento vzácny čas môžeme stráviť študovaním Božieho slova, spoznávaním Božej vôle, ktorú nám Boh ukázal v Biblii, môžeme sa kedykoľvek rozprávať o Bohu, preto si treba uvedomiť, že ideme do Kremnice, aby sme čas strávili užitočne
-bratia v jeruzalemskom cirkevnom zbore boli jednomyseľní, ďakovali Bohu a chválili Ho, chváliť Boha neznamená len Mu spievať, ale aj vyvyšovať Ho za to všetko, čo pre nás spravil
-A napokon: všetci buďte jednej mysle, súcitní, milovníci bratstva, milosrdní, pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odkloní od zlého a činí dobre, hľadá pokoj a usiluje sa oň. (lPt 3, 8-ll)
-treba vedieť, že patríme k sebe, spája nás Božia láska, veď sám Ježiš povedal – a po tom vás budú poznať, že sa milujete, spolu sa schádzame preto, aby sme dokázali prežiť, snažme sa o jednomyseľnosť, jednotnosť, preto by sme sa nemali vzájomne zosmiešňovať, ohovárať sa, ak niečo proti niekomu máme, treba si to s ním vydiskutovať zoči-voči
-výlet je miesto, kde môžeme dohnať stratený čas, je to aj miesto, kde môžeme duchovne rásť, aby sme boli spasení, a preto sa modlime za čas, ktorý strávime spolu, aby to nebol premárnený čas

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Filipským 4, 4-9 Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť  nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami.