-ľudia poväčšine nemajú s bezdomovcami dobré skúsenosti, smrdia, pýtajú si peniaze a my nevieme ako sa máme zachovať, začneme premýšľať, či im máme dať peniaze alebo nie, je nám ich ľúto, ale vždy hľadáme dôvody, prečo by sme im nemali pomôcť, najčastejším dôvodom je alkohol - v duchu si myslíme: „Načo im dávať peniaze, aj tak to všetko len prepijú!“
- jeden z najväčších problémov bezdomovcov je to, že v alkohole vidia útechu
- Kidža si spomenula na jednu príhodu s bezdomovcom, ktorú zažila, keď sa vracala z basketu, stála na zastávke, vtedy prišiel k nej a pýtal si peniaze, Kidža mu začala vysvetľovať, že už nemá, lebo ich minula na Bebe-keksy, ponúkla mu ich, ale on ich odmietol, a to Kidžu zaskočilo
- na um jej prišiel aj jeden starý ujko, bezdomovec, ktorý jej bol sympatický, a tak sa s ním dala do reči, dozvedela sa, že na ulicu sa dostal kvôli tomu, že ho vyhodila žena z domu, zvláštnosťou bolo, že si od Kidži nepýtal peniaze, vysvetľoval jej, že on nežobre, že to by bolo pod jeho úroveň, ale keď mu niekto dá, nebude protestovať
- Maťo Čabák si zaspomínal na celkom vtipnú príhodu, ktorá sa odohrala na železničnej stanici, keď čakal na vlak, zastavil ho akýsi bezdomovec so slovami: „Daj mi cigaretu, ja ti zaplatím!“ Prekvapený Maťo mu vysvetlil: „Ja nefajčím.“ Ale bezdomovec stále opakoval svoje: „Daj mi cigaretu, ja ti zaplatím!“ ...
- každý z nás sa s tým už určite stretol, ale čím budeme starší, tým to bude častejšie
- väčšinou sa človek stáva bezdomovcom kvôli financiám
- keď sa už človek ocitne na ulici, nevie sa sám vrátiť späť do normálneho života, nikto mu nechce pomôcť, nevie si nájsť spoločenstvo, iní ľudia ho odmietajú a medzi bezdomovcami sa o skutočnom priateľstve hovoriť nedá, lebo každému bezdomovcovi ide o prežitie, a keď ide to tuhého, city idú stranou
- aj Ježiš bol v podstate bezdomovcom – líšky majú dúpätá, vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu
- malomocní v tých časoch tiež žili ako bezdomovci, žili za hranicou mesta, za múrom, bez domova
- Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Mt 25, 35-40)
- Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. (Mt 7, 1-2) – vždy si nájdeme aspoň 10 dôvodov na to, aby sme im nedali peniaze, myslíme si, že my máme právo posúdiť, či ich dostanú alebo nie, či prešli naším súdom alebo nie, myslíme si, že máme právo súdiť, ale toto právo prislúcha jedine Bohu – sme prirodzene hriešni, a tak je pre nás prirodzené súdiť, posudzovať
- ďalší problém predstavuje privlastňovanie si vecí - každý z nás určite niečo vlastní, má, sme presvedčení, že je to naše, a že máme právo rozhodovať o tom, ale Boh hovorí, že všetko je Jeho, že my to máme len v prenájme - Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú. (Ž 24, 1) - všetko, čo máme, sme dostali od Boha, a preto treba hľadať Božie vedenie, Božiu vôľu, byť milosrdní
– Milosrdenstvo chcem, a nie obeť! (Mt 9, 13) – Beda vám, zákonníci a farizeji – pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. (Mt 23, 23) – Boh chce, aby sme boli milosrdní a pobožní, to máme činiť a tamto nezanedbávať, a preto snažme sa byť takými, akými nás chce Boh mať
- Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? alebo aby som neschudobnel a nekradol, a tak nepotupil meno svojho Boha. (Prís 30, 7-9) – počiatkom zla je milovanie peňazí - najväčší zisk je pobožnosť a spokojnosť – sme spokojní vtedy, keď máme to, čo potrebujeme, preto treba Boha prosiť o to, aby sme mali vždy tak akurát, lebo ak sme bohatí, hrozí nám pýcha a chamtivosť a tým oddialenie sa od Boha a ak chudobní, hrozí nám zatrpknutosť – ako to Boh mohol dopustiť
- preto vždy, keď nás bezdomovci ale aj ostatní požiadajú o peniaze, nemali by sme o tom premýšľať, riešiť to, ale mali by sme im ich poskytnúť, nie určovať si pravidlá, kritériá, posudzovať ich, ale mali by sme to nechať na Boha, ktorý jediný má právo súdiť a Ten odplatí každému podľa jeho skutkov – Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! (Rim 12, 18-21)
- Kidža si spomenula na jednu príhodu s bezdomovcom, ktorú zažila, keď sa vracala z basketu, stála na zastávke, vtedy prišiel k nej a pýtal si peniaze, Kidža mu začala vysvetľovať, že už nemá, lebo ich minula na Bebe-keksy, ponúkla mu ich, ale on ich odmietol, a to Kidžu zaskočilo
- na um jej prišiel aj jeden starý ujko, bezdomovec, ktorý jej bol sympatický, a tak sa s ním dala do reči, dozvedela sa, že na ulicu sa dostal kvôli tomu, že ho vyhodila žena z domu, zvláštnosťou bolo, že si od Kidži nepýtal peniaze, vysvetľoval jej, že on nežobre, že to by bolo pod jeho úroveň, ale keď mu niekto dá, nebude protestovať
- Maťo Čabák si zaspomínal na celkom vtipnú príhodu, ktorá sa odohrala na železničnej stanici, keď čakal na vlak, zastavil ho akýsi bezdomovec so slovami: „Daj mi cigaretu, ja ti zaplatím!“ Prekvapený Maťo mu vysvetlil: „Ja nefajčím.“ Ale bezdomovec stále opakoval svoje: „Daj mi cigaretu, ja ti zaplatím!“ ...
- každý z nás sa s tým už určite stretol, ale čím budeme starší, tým to bude častejšie
- väčšinou sa človek stáva bezdomovcom kvôli financiám
- keď sa už človek ocitne na ulici, nevie sa sám vrátiť späť do normálneho života, nikto mu nechce pomôcť, nevie si nájsť spoločenstvo, iní ľudia ho odmietajú a medzi bezdomovcami sa o skutočnom priateľstve hovoriť nedá, lebo každému bezdomovcovi ide o prežitie, a keď ide to tuhého, city idú stranou
- aj Ježiš bol v podstate bezdomovcom – líšky majú dúpätá, vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu
- malomocní v tých časoch tiež žili ako bezdomovci, žili za hranicou mesta, za múrom, bez domova
- Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Mt 25, 35-40)
- Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. (Mt 7, 1-2) – vždy si nájdeme aspoň 10 dôvodov na to, aby sme im nedali peniaze, myslíme si, že my máme právo posúdiť, či ich dostanú alebo nie, či prešli naším súdom alebo nie, myslíme si, že máme právo súdiť, ale toto právo prislúcha jedine Bohu – sme prirodzene hriešni, a tak je pre nás prirodzené súdiť, posudzovať
- ďalší problém predstavuje privlastňovanie si vecí - každý z nás určite niečo vlastní, má, sme presvedčení, že je to naše, a že máme právo rozhodovať o tom, ale Boh hovorí, že všetko je Jeho, že my to máme len v prenájme - Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú. (Ž 24, 1) - všetko, čo máme, sme dostali od Boha, a preto treba hľadať Božie vedenie, Božiu vôľu, byť milosrdní
– Milosrdenstvo chcem, a nie obeť! (Mt 9, 13) – Beda vám, zákonníci a farizeji – pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. (Mt 23, 23) – Boh chce, aby sme boli milosrdní a pobožní, to máme činiť a tamto nezanedbávať, a preto snažme sa byť takými, akými nás chce Boh mať
- Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? alebo aby som neschudobnel a nekradol, a tak nepotupil meno svojho Boha. (Prís 30, 7-9) – počiatkom zla je milovanie peňazí - najväčší zisk je pobožnosť a spokojnosť – sme spokojní vtedy, keď máme to, čo potrebujeme, preto treba Boha prosiť o to, aby sme mali vždy tak akurát, lebo ak sme bohatí, hrozí nám pýcha a chamtivosť a tým oddialenie sa od Boha a ak chudobní, hrozí nám zatrpknutosť – ako to Boh mohol dopustiť
- preto vždy, keď nás bezdomovci ale aj ostatní požiadajú o peniaze, nemali by sme o tom premýšľať, riešiť to, ale mali by sme im ich poskytnúť, nie určovať si pravidlá, kritériá, posudzovať ich, ale mali by sme to nechať na Boha, ktorý jediný má právo súdiť a Ten odplatí každému podľa jeho skutkov – Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! (Rim 12, 18-21)
