- Maťo Jakuš nám najprv položil 2 otázky – 1. komu sme naposledy tlieskali – Veva M – v stredu na volejbale, keď sa niekomu niečo podarilo
- Veva I – učiteľke na konci roka, keď pekne spievala
- Lenka – sestre, keď si vonku hádzali tanier a dobre hodila
- Maťa – na koncerte
- Zuzka – Bohu v utorok na skupine
- Janči – väčšinou tlieskam s davom, aby som nebol iný
- Veva I – učiteľke na konci roka, keď pekne spievala
- Lenka – sestre, keď si vonku hádzali tanier a dobre hodila
- Maťa – na koncerte
- Zuzka – Bohu v utorok na skupine
- Janči – väčšinou tlieskam s davom, aby som nebol iný
- 2. komu najčastejšie tlieskame – Zuzka, Veva M, Veva I – najčastejšie Bohu na chválach, Lenka – doma, keď si pustím chvály
-opýtal sa nás aj na to, čo si predstavujeme pod pojmom umenie – Veva M – je to nejaké ľudské dielo, ktoré má nejakú hodnotu, estetickú...
-umenie = cielený výtvor
-na počiatku stvoril Boh nebo a zem a potom stvoril všetko ostatné,Stvoriteľ je teda veľmi tvorivý a kreatívny, a keďže človeka stvoril na svoj obraz, vložil do neho tvorivosť, kreativitu
-väčšina umelcov tvorí vtedy, keď to na nich príde, keď ich kopne múza, svoje pocity vkladajú do svojich diel, ale dôležité je, odkiaľ pochádza ich tvorivosť, či od Boha alebo od diabla, pretože aj diabol je veľmi tvorivý, keďže bol vodcom chvál a uctievania, pozná silu hudby – ako rozlíšime, skadiaľ pochádza niekoho tvorivosť – Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. (Mt 7, 16-18)
-v súčasnosti je strašne veľa umelcov, ale otázka znie - koľkí z nich veria - iba minimálne percento, minimum pozná Boha, prevažná väčšina z nich tvorí podľa satana, niektorí sa otvorene priznávajú k tomu, že ich múza, inšpirácia, tvorba pochádza od diabla, sú to napr. umelci-hudobníci, ktorých hudba sa nám môže niekedy až priveľmi páčiť, keďže diabol majstrovsky ovláda svoj kunšt
-diabol je veľmi prefíkaný a nebezpečný v tom, že aj umelci-veriaci mávajú svoje chvíľky, kedy nežijú s Bohom a práve vtedy môžu vyprodukovať niečo, čo nie je od Boha
-svetskí ľudia chcú umením nadobudnúť svoju vlastnú slávu – Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. (Rim 1, 20-23) – umelci zamenili slávu, ktorá patrí Bohu, za slávu svojich diel, ale všetka ľudská sláva je ako kvet, ktorý uschne, je pominuteľná, iba dočasná – Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva naveky. (1Pt 1, 24-25), ale Božia sláva je veľká a večná – On však povedal: Ukáž mi svoju slávu! Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu! Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem. Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť. (2M 33, 18-23) – človek nemôže vidieť Boha a Jeho slávu, inak by umrel, človek nedokáže obstáť v Jeho sláve, blízkosti, prítomnosti
-iba Bohu by sme mali tlieskať, vzdávať slávu, a nie ľuďom, pretože ľudský výtvor je nič v porovnaní s tým, čo vytvoril Boh – Vzdávajte Hospodinovi, Boží synovia, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc. Vzdávajte Hospodinovi slávu Jeho mena, vzývajte Hospodina pri Jeho svätom zjavení. (Ž 29, 1-2) – treba si uvedomiť, aký veľký je Boh, čo všetko dokáže, čo všetko pre nás spravil, že kvôli nám obetoval svojho jednorodeného Syna, aby sme boli Jeho krvou očistení od našich hriechov a aby sme mali večný život, a to jasne svedčí o tom, že iba Bohu patrí sláva – Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (Rim 3, 27-28) – náš Pán Ježiš za nás zomrel a my sa nemáme čím chváliť
-ľudská sláva si nezaslúži našu pozornosť, Boh nám dal tvorivosť a ak chceme niečo tvoriť, tak talent, hrivny, ktoré nám Boh dal, nepoužívajme na svoju slávu, ale na slávu Boha, a preto aj veľa kresťanských kapiel vyzýva k tomu, aby sme im netlieskali, ale Bohu; keď my oslávime Boha tu, na zemi, tak potom Boh oslávi nás v nebi
- diabol stál na vrchole umenia v nebi, pozná silu chvál, hudby, preto treba byť na to veľmi citlivý, nevynímajúc kresťanstvo, diabol sa neustále premieňa a prichádza ako anjel svetla, ale po ovocí ho poznáme, ak ovocie nesúvisí s Bohom, treba ho odmietnuť, každý autor zanechá vo svojom diele kúsok svojej duše, a keď sa nám jeho dielo páči, prijímame ho + ten kúsok jeho duše sa dostáva do nás, diabol chodí ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, väčšina umelcov je vedená svojimi telesnými vášňami, žiadosťami, ktoré si chcú uspokojiť; uspokojujú si svoje ego tým, že niečo dosiahli, majú z toho dobrý pocit
-opýtal sa nás aj na to, čo si predstavujeme pod pojmom umenie – Veva M – je to nejaké ľudské dielo, ktoré má nejakú hodnotu, estetickú...
-umenie = cielený výtvor
-na počiatku stvoril Boh nebo a zem a potom stvoril všetko ostatné,Stvoriteľ je teda veľmi tvorivý a kreatívny, a keďže človeka stvoril na svoj obraz, vložil do neho tvorivosť, kreativitu
-väčšina umelcov tvorí vtedy, keď to na nich príde, keď ich kopne múza, svoje pocity vkladajú do svojich diel, ale dôležité je, odkiaľ pochádza ich tvorivosť, či od Boha alebo od diabla, pretože aj diabol je veľmi tvorivý, keďže bol vodcom chvál a uctievania, pozná silu hudby – ako rozlíšime, skadiaľ pochádza niekoho tvorivosť – Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. (Mt 7, 16-18)
-v súčasnosti je strašne veľa umelcov, ale otázka znie - koľkí z nich veria - iba minimálne percento, minimum pozná Boha, prevažná väčšina z nich tvorí podľa satana, niektorí sa otvorene priznávajú k tomu, že ich múza, inšpirácia, tvorba pochádza od diabla, sú to napr. umelci-hudobníci, ktorých hudba sa nám môže niekedy až priveľmi páčiť, keďže diabol majstrovsky ovláda svoj kunšt
-diabol je veľmi prefíkaný a nebezpečný v tom, že aj umelci-veriaci mávajú svoje chvíľky, kedy nežijú s Bohom a práve vtedy môžu vyprodukovať niečo, čo nie je od Boha
-svetskí ľudia chcú umením nadobudnúť svoju vlastnú slávu – Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. (Rim 1, 20-23) – umelci zamenili slávu, ktorá patrí Bohu, za slávu svojich diel, ale všetka ľudská sláva je ako kvet, ktorý uschne, je pominuteľná, iba dočasná – Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva naveky. (1Pt 1, 24-25), ale Božia sláva je veľká a večná – On však povedal: Ukáž mi svoju slávu! Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu! Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem. Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť. (2M 33, 18-23) – človek nemôže vidieť Boha a Jeho slávu, inak by umrel, človek nedokáže obstáť v Jeho sláve, blízkosti, prítomnosti
-iba Bohu by sme mali tlieskať, vzdávať slávu, a nie ľuďom, pretože ľudský výtvor je nič v porovnaní s tým, čo vytvoril Boh – Vzdávajte Hospodinovi, Boží synovia, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc. Vzdávajte Hospodinovi slávu Jeho mena, vzývajte Hospodina pri Jeho svätom zjavení. (Ž 29, 1-2) – treba si uvedomiť, aký veľký je Boh, čo všetko dokáže, čo všetko pre nás spravil, že kvôli nám obetoval svojho jednorodeného Syna, aby sme boli Jeho krvou očistení od našich hriechov a aby sme mali večný život, a to jasne svedčí o tom, že iba Bohu patrí sláva – Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (Rim 3, 27-28) – náš Pán Ježiš za nás zomrel a my sa nemáme čím chváliť
-ľudská sláva si nezaslúži našu pozornosť, Boh nám dal tvorivosť a ak chceme niečo tvoriť, tak talent, hrivny, ktoré nám Boh dal, nepoužívajme na svoju slávu, ale na slávu Boha, a preto aj veľa kresťanských kapiel vyzýva k tomu, aby sme im netlieskali, ale Bohu; keď my oslávime Boha tu, na zemi, tak potom Boh oslávi nás v nebi
- diabol stál na vrchole umenia v nebi, pozná silu chvál, hudby, preto treba byť na to veľmi citlivý, nevynímajúc kresťanstvo, diabol sa neustále premieňa a prichádza ako anjel svetla, ale po ovocí ho poznáme, ak ovocie nesúvisí s Bohom, treba ho odmietnuť, každý autor zanechá vo svojom diele kúsok svojej duše, a keď sa nám jeho dielo páči, prijímame ho + ten kúsok jeho duše sa dostáva do nás, diabol chodí ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, väčšina umelcov je vedená svojimi telesnými vášňami, žiadosťami, ktoré si chcú uspokojiť; uspokojujú si svoje ego tým, že niečo dosiahli, majú z toho dobrý pocit
