- Oznam: v nedeľu máme chodievať do kostolíka s bratom farárom naraz (nemáme sa vonku ešte zhovárať), lebo potom svojím neskorým príchodom rušíme ostatných
  
 -dnešnú tému nám vysvetlila Dáška
- na začiatku dnešného dorastu sme najprv všetci vyšli von na parkovisko pred kostolom, kde všetkým dorasťákom zaviazali oči bielymi plienkami, ktoré dodala Evka, potom sa všetci dorasťáci pochytali za ruky a Gabo nás ako húsenicu ťahal až ku kaštieľu, keď sme tam došli, mohli sme si dať dolu z očí plienky + vrátili sme sa späť na faru
-Ako sa vám prechádzalo?
- kolektívne – zle
- šudka – bolo to zaujímavé
-Dôverovali ste nám?
- kolektívne – čo iné nám zostávalo...
-Ako si sa cítila, šudka?
- šudka – zaujímavo, raz ma konár zachytil...
-A ty, Broňo?
- Broňo – vkuse som narážal do múrika...
-Kto z vás nepochyboval o tom, že vás chceme zablatiť?
- Janči – no jasné... chceli ste nás zablatiť?!
-a to sme sa ešte rozprávali..., predstavte si, že by sme vám to zakázali, to by bola cesta?!
-a rovnaké je to aj na ceste s Bohom, tiež Ho nevidíte, no predsa Mu dôverujete + ten, čo išiel hneď za Gabom, čiže ten, čo mu bol najbližšie, ten ho správne nasledoval, do ničoho nevrážal, nepotkýnal sa, ale tí, čo boli na konci, boli stále mimo, vybočovali z cesty, vrážali do stien kaštieľa, potkýnali sa... => rovnaké je to aj s naším Pánom, ktorý nás vedie živom, čím sme bližšie k Nemu, tým sa menej potkýname => Boh chce, aby sme Mu dôverovali
-Stalo sa vám už, že vás niekto sklamal, a preto ste mu prestali dôverovať?
- Danda – povedala som niečo spolužiačke + povedala som jej, aby to nikomu nevyzradila, no ona to vyzradila...
- reakcia šudky – aj mne sa to stalo...
-Stalo sa vám, že vás sklamal niekto blízky, napr. rodičia?
- šudka – určite...
 - Dáška – nebolí ma, keď ma sklame človek, na ktorom mi nezáleží, ale keď je to niekto blízky, tak to už je celkom niečo iné...
-Majú si ľudia dôverovať?
- Kia – len ako v čom...
- Danda – pôvodný Boží zámer je, aby sme si dôverovali, no potom prišiel hriech...
- Kia – no predstavte si, že by vás niekto presviedčal, aby ste si dali drogu, že to bude skvelé, že mu len treba dôverovať...
- reakcia Dášky – no to je iný extrém, ale ja som myslela, že keď chceš mať s niekým dobrý vzťah, že mu musíš dôverovať, že Gabo?
- Gabo – jasné, keď niekomu dôveruješ, máš s ním priateľský vzťah
-Čo podľa vás najviac ničí dôveru?
- Kia – klamstvo, nedôvera, neúprimnosť
- šudka – sebectvo – keď niekto presadzuje svoj názor
- ďalšie odpovede – hádky, ohováranie, neláskavosť, netrpezlivosť
-klamstvo veľmi ničí dôveru vo vzťahu = ty by si aj chcel človeku dôverovať, ale vieš, že ťa už raz oklamal + že to kľudne môže spraviť znovu
-Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať. (2Kor 7, 16) – Pavel píše Korintským, že sa raduje, pretože im môže dôverovať
-Máme sa nádejať, máme dúfať v človeka?
- Kia – nie
-Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v človeka. (Ž 118, 8) – to už spomínal aj Maťo, spomínal, že naša nádej má byť len v Bohu, že sa vo vzťahoch máme spoliehať len na Boha, že sa máme od toho odosobniť, že to nie je len o vzťahu medzi dvomi ľuďmi, ale že je dôležité, aký vzťah má ten druhý k Bohu + keď sa niečo vo vzťahu dvoch ľudí pokazí, treba dúfať, že to Boh vyrieši, treba sa za to modliť + veriť, že Boh zmení postoj v srdci človeka + že mu ukáže, čo robí zle => treba problémy v prvom rade riešiť s Bohom + nechať konať Boha v našich vzťahoch
-O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. (Flp 4, 6) – sme nabádaní k tomu, aby sme sa netrápili + Boh chce, aby sme s Ním všetko riešili
-Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina. Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie. (Jer 17, 5-8) – doslova sa tu píše, že nech je prekliaty taký človek, ktorý dúfa v človeka, ale ten, ktorý dúfa v Hospodina, je zasadený pri vodných tokoch (pozri žalm 1)
-Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu. (Ž 146 3-5) – Boh nám hovorí, aby sme nedúfali v človeka + spomína sa to hlavne v žalmoch
-Hospodin čaká, aby vás omilostil, dvíha sa, aby vám prejavil milosrdenstvo; lebo Hospodin je Bohom práva; blahoslavený každý, kto Ho očakáva. (Iz 30, 18) + Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú! (Ž 2, 12) – v každej oblasti nášho života máme očakávať na Božie konanie
-Veríte, že Boh je dokonalý?
- Kia – jasné
- Janči – áno
-Dôverujete Bohu?
- Veva I – áno
- Kia – hej, len niekedy neviem, prečo sa niečo nedeje, keď na niečo dlho očakávam + stále nič, keď neviem, kde je chyba, vtedy prosím Boha o trpezlivosť..., ale dôverujem Mu
-Pochybujete niekedy o Božom slove?
- Danda – keď sa za nejakú vec modlím + neprichádza to, vtedy je ťažké dôverovať, že to dobre dopadne + z ľudského hľadiska by som tento problém riešila úplne inak
-Kto nikdy nepochybuje o tom, čo hovorí Biblia?
- šudka – verím, ale zvyčajne až po probléme zistím, že to bola pravda
- Kia – ja Bibliu beriem ako list pre nás, mnohokrát sa nám zdá, že je tam napísané niečo čudné, ale to už tak býva, keď my nedokonalí sa dostaneme k Dokonalému
- Zuzka – ja verím tiež
- Broňo – dá sa
-je mnoho ľudí, ktorí vravia, že Biblia je blbosť, vravia to, pretože jej nerozumejú + kladú si otázku – Ako to Boh vlastne myslel?
-Veríte zasľúbeniam?
- Maťa – na 99 % áno, ale snažím sa na 100 %
- Janči – verím, ale veľa vecí nechápem + tomu, čo chápem, verím
-Ako si na tom s čítaním Božieho slova, Janči?
- Janči – tento týždeň som bol v čítaní slabší, ale ináč si čítam...
-je zaujímavé, čo ste vraveli..., no všetko sa to ukáže až v praktickom živote (klamstvo, ohováranie, reptanie, netrpezlivosť)
-Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. (1Pt 5, 7)
-Veríš, že sa Boh o teba stará?
- Kia – keď mám zlý deň, pochybujem, som zatvrdnutá, uzavriem sa, myslím si, že to vyriešim sama, ale večer to všetko na mňa doľahne..., je to taká ľudská hrdosť...
-reakcia Dášky – dnes som sa v robote prichytila, že reptám + hneď som to vyznala...
-Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša. (Flp 4, 19)
-Veríte, že On naplní všetky vaše potreby?
- Janči – verím, ale mohol by mi dať to auto skôr, nenahneval by som sa, dakedy neviem vydržať...
-Gabo – ty môžeš mať nejaké plány, ale Boh má tie svoje...
- Boh vie naše túžby uspokojiť aj iným spôsobom
-často sa stáva, že veriaci reptajú pred neveriacimi, mali by sme sa od toho odvrátiť, lebo takto neveriacim ukazujeme, že nie sme spokojní
-Vaše správanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám. (Žid 13, 5)
-Veríte, že vás Boh neopustí + nezanechá?
- Kia – no jasné
-Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1Jn 1, 9)
-Stáva sa vám, že si myslíte, že vám Boh už tento raz neodpustí?
- Kia – niekedy nám ťažké svedomie, napr. minule som zdrhla zo školy kvôli tvorbe projektov, vravela som Bohu, že to už nespravím, ale potom prišla ďalšia tvorba projektov + zase som zdrhla, znovu som to spravila, pretože som sa bála, uvedomujem si, že nedôverujem Bohu, že sa o to postará + zbabelo utekám, je to hrozný pocit..., aj z bioly som zdrhla...
-Veríš, Kia, že ak to vyznáš pred Bohom, že ti odpustí?
- Kia – verím, ale ten pocit, že aká som k Nemu... taká strašná... + keby sa voči mne niekto dvakrát v tom istom previnil, ťažko by som mu odpustila..., ale páčilo sa mi, čo hovoril Vladko Terén z Detskej misie, že k Nemu môžeme chodiť každých 5 minút, pretože On vie, akí sme nedokonalí
- reakcia Dášky – to sa aj mne páčilo + stalo sa mi, že niekto proti mne intrigoval, že na mňa donášal samé klamstvá..., pred tým človekom som sa ovládala, ale vo vnútri to nebolo v pohode, prechovávala som k nemu hnev, a preto som prosila Pána, aby zobral odo mňa tento hnev + potom som si uvedomila, že to robí diabol...
-keďže veríme, že Boh je pravdivý, verný + že Mu môžeme dôverovať, ukazujme to vo chvíľach, keď sme smutní, nahnevaní, keď nie sme v pohode => verme, že Boh môže všetko obrátiť na dobré
-A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci súžia na dobro. (Rim 8, 28)
-Dúfajte v Hospodina na večné veky, lebo Hospodin, Pán, je Skala vekov. (Iz 26, 4)
-Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojim chodníkom! Vo svojej pravde veď a vyučuj ma, lebo Ty si Boh mojej spásy, na Teba dennodenne očakávam. (Ž 25, 4-5) – zaujímavá časť verša = na Teba dennodenne očakávam, treba sa skúmať, či je to v tvojom živote naozaj pravda
-Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. (Pr 3, 5)
-Ako sa môžeme naučiť viac dôverovať Bohu?
- Kia – častejšie k Nemu prichádzať
- Dáška – prosiť Boha, aby nám pomohol veriť + dôverovať Mu + Boh hovorí, že viera pochádza z poznania Božieho slova – Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. (Rim 10, 17)
-keď čítame Božie slovo, vieme, čo nám Boh radí, a preto keď príde na nás pokúšanie, keď bude na nás diabol útočiť, Duch Svätý nám toto slovo oživí + Vladko Terén vravel, že je dobré, keď sa naučíme obľúbené veršíky naspamäť, lebo potom nám môžu pomôcť v ťažkých situáciách
-musíme sa naučiť očakávať na Boha + treba Ho prosiť, aby sme Mu dôverovali, aj keď nekoná v našich životoch hneď + aby sme nepochybovali, že sa o nás postará
-Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina! (Ž 27, 14)
-moje obľúbené verše sú = Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostríhaj! Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná. (Ž 37, 3-5)
-Myslíte si, že nám Boh dôveruje?
- Kia – myslím si, že áno, lebo ak máme s Bohom vzťah, musíme si dôverovať
- šudka – myslím si, že On vie, v čom nám môže dôverovať + v čom nie
- Kia – podľa mňa sa Božia dôvera k nám prejavila, keď nám prikázal, aby sme šli + kázali evanjelium
-Maťo mal pôvodne povedať svedectvo o Lenke, ale keďže ochorel, tak vám ho poviem ja = keď sme mali ísť do Malachova pozrieť Lenku, veľa dorasťákov vravelo, že to nie je dobrý nápad, aj Lenka to vravela, ale Maťo sa už veľakrát v takýchto situáciách spoľahol na Pána + Ten sa k tomu priznal aj tento raz + bolo to super => keď niečo vyskúšame + ide to, druhýkrát tiež očakávame, že to dobre dopadne, ale keď sme to ešte nevyskúšali, nevieme, ako to dopadne + o tom je dôvera = ty vieš, aká je Božia vôľa, aj keď ľudia vravia niečo iné + čím častejšie sa odovzdávame Bohu, tým viac Mu dôverujeme
-Gabo – s Majkou, mojou ženou, sme skúmali, čo radia odborníci pri výchove detí, odporúčali, že ak sa dieťa v noci bojí napr. zlého strašidla v skrini, treba mu dať plyšovú hračku + povedať mu, že táto plyšová hračka zničí všetky strašidlá, že dieťa má dôverovať hračke, a tak som si uvedomil, že aj neveriaci chcú niečomu dôverovať, ale my s Majkou sme sa dohodli, že sa budeme spoliehať na Boha = že budeme Jurkovi, nášmu synovi, vravieť, že ho Boh ochráni
-Kia, modlíte sa, aby Maty mohla lepšie spávať?
- Kia – Maty už dobre spáva, ale modlila som sa za Sáru, aby dobre spávala + spýtala som sa jej, či sa aj ona za to modlí, povedala, že hej, ale nefungovalo to, preto sme sa aj s mamou za to modlili + po 3-4 dňoch to fungovalo...
- reakcia Dandy – Kubko s Peťkou mávali rôzne sny, keď veľa pozerávali televízor, Kubkovi sa snívalo to isté niekoľkokrát, a preto sa modlili + pomohlo to + odvtedy sa každý deň modlia za to, aby sa im nič zlé nesnívalo
-Gabo – na záver si to v skratke zopakujeme
-Ako najrýchlejšie zničíme dôveru?
- Kia – klamstvom
- reakcia Dášky – to platí aj pre vzťah s Bohom
-Gabo – čím budeme viac dôverovať Bohu, tým skôr vypočuje naše modlitby

-potom sa hral pingpong...
 




Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.